Smižany

Smižany
obec
Kostol Povýšenia sv. Kríža
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Spišská Nová Ves
Región	Spiš
Časti	Smižany Maša
Vodné toky	Hornád, Brusník
Nadmorská výška	485 m n. m.
Súradnice	48°57′30″S 20°31′04″V
Rozloha	45,7 km² (4 570 ha)
Obyvateľstvo	8 828 (31. 12. 2023)
Hustota	193,17 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1254[1]1246[2]
Starosta	Miroslava Szitová (KDH, SaS)
PSČ	053 11
ŠÚJ	560154
EČV (do r. 2022)	SN
Tel. predvoľba	+421-53
Adresa obecného úradu	Námestie Matúša Pajdušáka 50 053 11 Smižany
E-mailová adresa	smizany@smizany.sk
Telefón	443 14 83
Fax	443 11 32
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Smižany
Webová stránka: smizany.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Smižany (iné názvy pozri kapitolu Názov) sú spišská obec na východnom Slovensku v Košickom kraji, v okrese Spišská Nová Ves.

Polohopis

Vodná nádrž Klauzy

Pohľad na Smižany z Čingovského hradiska

Hornád

V blízkosti obce sa nachádzajú obce Arnutovce, Iliašovce, Letanovce, Spišská Nová Ves, Spišské Tomášovce, Mlynky, Dedinky a Stratená. Obec sa rozkladá neďaleko národného parku Slovenský raj. Čingov sa nachádza dva kilometre juhozápadne od obce.

Obec sa nachádza v juhozápadnej časti Hornádskej kotliny a je vstupnou bránou do Národného parku Slovenský raj. V katastri obce sa začína niekoľko turistických ciest do Slovenského raja. Významným turistickým strediskom je Čingov, kde sa nachádzajú reštaurácie, chaty a penzióny. Sú tu rôzne krasové úkazy ako je Zelená Lávka, Prielom Hornádu a Kláštorná roklina. V blízkosti obce sa nachádza známy Tomášovský výhľad. Počtom obyvateľov sa radí medzi najväčšie obce na Slovensku.

Vodné toky

Katastrom obce pretekajú vodné toky Hornád, Brusník, Smižiansky potok a Čingovský potok.

Vodné plochy a jazerá

V katastri sa nachádza vodná nádrž Klauzy, ktorá je súčasťou NP Slovenský raj.

Politika

Smižany je obec s druhým najvyšším počtom obyvateľov na Slovensku bez štatútu mesta.

Pečať obce

Symboly obce

Erb obce tvorí gotický štít zložený z modrého štítu a z na ňom umiestneného dvojitého konkávneho kríža s kratšími spodnými ramenami. Strieborný kríž je po bokoch sprevádzaný striebornými ružičkami.

Vlajka obce má podobu raz v jednej tretine od žrde štiepaného a dvakrát deleného listu striedavo modro-bielych farieb. Pomer jej strán je 2:3 a ukončená je troma cípmi.

Farby obce sú biela a modrá.

Starostovia obce

• 1990 – 1994 – Ing. Ladislav Vrana (KDH)
• 1994 – 1998 – Ing. Ladislav Vrana (KDH)
• 1998 – 2002 – Ing. Michal Kotrady (HZDS)
• 2002 – 2006 – Ing. Michal Kotrady (HZDS + KSS + PSNS + SNS + SMER-SD + SDA + SDĽ)
• 2006 – 2010 – Ing. Michal Kotrady (ĽS-HZDS + SMER-SD + SNS)
• 2010 – 2014 – Ing. Michal Kotrady (NEKA)
• 2014 – 2018 – Ing. Michal Kotrady (NEKA)
• 2018 – 2022 – Mgr. Miroslava Szitová PhD. (KDH + SaS + OĽaNO)
• 2022 – (súčasnosť) – Mgr. Miroslava Szitová PhD. (KDH + SaS)

Obecné zastupiteľstvo

• 1990 – 1994 – 24 poslancov (16 KDH, 6 VPN, 2 SNS)
• 1994 – 1998 – 24 poslancov (16 KDH, 7 HZDS, 1 SDĽ)
• 1998 – 2002 – 21 poslancov (12 HZDS, 8 KDH, 1 SDĽ)
• 2002 – 2006 – 12 poslancov (10 HZDS, 2 KDH)
• 2006 – 2010 – 12 poslancov (9 HZDS, 2 KDH, 1 SMER-SD)
• 2010 – 2014 – 13 poslancov (5 NEKA, 4 ĽS-HZDS, 4 KDH + SDKÚ-DS)
• 2014 – 2018 – 13 poslancov (7 NEKA, 3 KDH, 3 MOST-HÍD)
• 2018 – 2022 – 13 poslancov (7 NEKA, 5 KDH, 1 SMER-SD)

Dejiny

Najstaršie dejiny

V období mladšej doby kamennej sa v povodí tokov Hornád a Brusník usadzovali najmä pestovatelia a zberači. V neskorej dobe kamennej (cca. 2500 rokov pred Kristom) v miestnom regióne možno badať vznik štruktúrovaných sídlisk a opevnených hradísk napr. Hradisko na Čingove. Na územie čiastočne zasahovala aj otomanská kultúra. V čase 1400 rokov pred Kristom prichádzajú tu ďalšie etniká, medzi nimi ľud púchovskej kultúry, ktorá na území pretrvala až do konca druhého storočia po Kristovi. Koncom 7. storočia na územie začali prenikať slovanské kmene. Slovania podobne ako predchádzajúce etniká videli strategický význam v Čingovskom hradisku, ktoré ďalej rozširovali, avšak nakoniec bolo zničené pravdepodobne útokom alebo silným požiarom. Smižany pravdepodobne vznikli, ako jedna z mnohých osád patriacich k Hradisku na Čingove. Výstavba obce sa formovala hlavne na západnom brehu Brusníka, juhovýchodne od románsko-gotického kostola.

Stredovek

Prvýkrát sa Smižany spomínajú v listine kráľa Bela IV. z roku 1254 pod názvom Sumugh, Villa Canis alebo Villa Caniferorum, (t.j obec vodičov loveckých psov). Z listiny vyplýva, že pôvodné obyvateľstvo vykonávalo pre kráľa a zástupcov na Spišskom hrade služby pri poľovačkách. V roku 1293 uhorský kráľ Ondrej III. Smižanom udelil výsady, ktoré ich zaradili medzi privilegované mestá. Oslobodil ich od poddanskej služby voči Spišskému hradu a zrušil súdnu kompetencie spišského župana nad obyvateľmi obce. Daň obyvatelia odovzdávali priamo kráľovi, čo vyvolalo konflikty s ostatnými členmi v Spoločenstve spišských Sasov.

V neskoršom období obec stratila svoju poľovnícku funkciu a obyvateľstvo sa živilo najmä roľníctvom, chovom dobytka a bežnými remeslami. V lesoch sa darilo aj železiarstvu, uhliarstvu a furmanstvu. Za vlády Žigmunda Luxemburského boli Smižany podobne ako celý Spiš plienené spanilými jazdami husitov z Poľska. Smižany boli v tomto období celé vypálené a obnova obce trvala dva roky. Starý románsky kostol bol prestavaný do gotického slohu. V roku 1465 sa Smižany stali dedičným majetkom rodu Zápoľských. Prvá obecná pečať pochádza pravdepodobne v 15. storočia. V jej poli bol dvojramenný kríž.

Novovek

V prvej polovici 16. storočia sa Spišského hradu a okolitých panstiev násilne zmocnil Ondrej Báthory, avšak už v roku 1553 ich už získali Turzovci. Z prelomu rokov 1564/1565 pochádza urbár turzovských panstiev. Z urbáru vyplýva, že Smižany boli druhé najväčšie spišské mesto. Z nového urbáru (1583) vyplýva, že Smižany boli druhým najbohatším spišským mestom. V priebehu stavovských povstaní bola obec viackrát plienená. Prvýkrát bola obec sčasti vypálená počas Bočkajovho povstania a podobnému plieneniu sa Smižany neubránili ani v roku 1619 počas Bethlenovho povstania. V roku 1638 sa Smižany stali majetkom Čákiovcov, ktorí ich dostali vďaka manželskému zväzku z Turzovcami. V roku 1679 boli Smižany plienené tretíkrát Imrichom Tökölym. Smižany sa pre svoju obnovu museli dokonca na čas založiť aj monštranciu z kostola. Urbár z roku 1771 svedčí o úpadku Smižian na úroveň väčšej poddanskej dediny. V tomto období tu vďaka Čákiovcom vznikla železiareň Maša, ktorá pretrvala do roku 1886. Niekedy od začiatku 18. storočia v Smižanoch existuje soľný sklad. Koncom 18. storočia slúžil aj ako sklad medi. V roku 1806 premiestnený do Spišskej Novej Vsi.

V roku 1831 pre neúrodné roky a epidémiu cholery vypuklo na Zemplíne Východoslovenské roľnícke povstanie, ktoré sa postupne rozšírilo sa na Šariš a Spiš. Najkrvavejšie vzbury sedliakov vypukli práve na Čákiovských majetkoch. Za účasť na vzbure odsúdených 35 mužov a dve ženy zo Smižian. V roku 1880 založený dobrovoľný hasičský spolok. V 19. storočí bola v obcou začala viesť železničná trať Košice - Bohumín, vďaka čomu sa zvýšila miestna zamestnanosť. V roku 1883 obec požiadala o zmenu názvu obce na "Szepes - Sűmegh", ktorý pretrval do prvej svetovej vojny.

Moderné dejiny

V poslednej štvrtine 20. storočia došlo značným zmenám, obci sa podobne ako iným obciam v regióne nevylo vysťahovalectvo. Zlú situáciu zhoršila aj prvá svetová vojna. Prvorepubliková pozemková reforma umožnila rozšíriť obec aj mimo jej stály chotár. V roku 1927 rozšírený bol rímskokatolícky kostol a v roku 1932 bol vystavaný evanjelický chrám. V tom istom roku vznikol taktiež futbalový klub. V roku 1930 bola obec osvetlená elektrickým osvetlením. Smižany boli postihnuté dôsledkami II. svetovej vojny, zničením majetku, odvlečením Židov do koncentračných táborov a obeťami na životoch (deviati padli priamo v boji a pri náletoch prišli o život dvaja civilisti). Obec bola oslobodená vojskami IV. ukrajinského frontu a I. československého armádneho zboru 27. januára 1945.

V 50. rokoch v Smižanoch vzniklo jednotného roľníckeho družstvo. V máji 1965 bol otvorený nový Kultúrny dom a v roku 1966 sa začalo s výstavbou prvých družstevných bytov na Lenisku, ďalšia výstavba panelových domov pokračovala od roku 1986, keď bola obec pričlenená k mestu Spišská Nová Ves ako jej mestská časť, čo pretrvalo až do referenda o osamostatnení v auguste 1990.

Pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci bola vydaná kniha „Smižany na prahu tretieho tisícročia“. Budova novej Základnej umeleckej školy postavená v roku 2004 získala cenu Dušana Jurkoviča za rok 2004. V roku 2007 začala svoju činnosť obecná polícia. V priebehu rokov 2007–2011 prebiehala rekonštrukcia smižianského kaštieľa.

Názov

Vývin názvu obce

• 1246 - Micha
• 1254 - Sumugh
• 1282 - Simigium
• 1293 - Sumugy
• 1345 - Somogy
• 1570 - Smizsán
• 1651 - Smizany
• 1893 - Szepes - Sűmegh

Latinský názov: Villa Canis/Villa Caniferorum (obec vodičov loveckých psov)

Nemecký názov: Schmögen, Schmegen

Maďarský názov: Smizsány, Smizsán, Szepessümeg

Obyvateľstvo

Smižany sú 2. najväčšou obcou s najvyšším počtom obyvateľov na Slovensku bez štatútu mesta. Na 4570 hektárovom priestore sa nachádza 22 ulíc a 2 187 domácností. Väčšina obce si zachovala svoj pôvodný ráz a dá sa povedať, že predstavuje modernú dedinu 21. storočia, panorámu obce však výrazne ovplyvňuje radová panelová výstavba z 80. rokov 20.storočia. Vo vonkajšom obvode obce, tj. za traťou sa nachádza rómska osada. Štandard bývania v osade je síce vyšší ako je priemer podobných kolónií na východe Slovenska, avšak i tak časť osady nedosahuje štandard bývania štvrtí obývaných majoritným obyvateľstvom. Peniaze z EÚ umožnili postaviť na mieste pôvodných príbytkov nové bytové jednotky.

Vývoj obyvateľstva od roku 1869 – po súčasnosť

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001)

	Počet obyvateľov	%
Rímskokatolícka cirkev	6 817	86,9
Gréckokatolícka cirkev	122	1,6
Pravoslávna cirkev	12	0,2
Evanjelická cirkev a. v.	232	3,0
Bez vyznania	508	6,5
Ostatné a nezistené	156	2,0

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001)

	Počet obyvateľov	%
slovenská	6 982	90,0
maďarská	4	0,1
rómska	650	8,6
rusínska	4	0,1
ukrajinská	1	0,0
česká	31	0,4
ostatné a nezistené	64	0,8

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Hradisko Čingov, archeologická lokalita, súbor slovanských hradísk z 9. storočia. Nájdené pamiatky v lokalite Hradisko potvrdzujú osídlenie z mladšej doby kamennej. Názvom Hradisko bolo vápencové bralo, ktorého plošina je opevnená a kde sa dá predpokladať akropola. Hradisko bolo zložené z akropoly na brale a z podhradia na západnej a severovýchodnej časti. Pri skúmaní hlavného areálu podhradia bol takmer kompletne odkrytý severný val a 90 m zo západného valu. Daná lokalita je naďalej skúmaná archeologickými vykopávkami.

• Rímskokatolícky Kostol Povýšenia sv. Kríža, dvojloďová ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1280. Úpravami prešiel v 70. rokoch 14. storočia, keď bol pôvodne plochý trámový strop lode nahradený klenbou na stredný pilier, čím sa stal dvojloďovým. Kostol bol vyplienený pri vpáde Husitov na Spiš v roku 1433. Od 16. storočia do roku 1672 bol kostol evanjelický. V 17. storočí bola pristavaná južná predsieň, ktorá bola neskôr upravená na kaplnku. Po požiari v roku 1719 bol kostol barokovo upravovaný. Ďalšími úpravami prešiel začiatkom 19. storočia. V roku 1928 bola pristavaná rozmerná severná neogotická kaplnka Krista Kráľa. Interiér je zaklenutý krížovou rebrovou klenbou s klinovými rebrami. Zariadenie je neogotické, hlavný oltár z roku 1906 vytvoril rezbár František Repčík. Nachádza sa tu socha Ježiša Krista a flankovaná sochami uhorských kráľov sv. Štefana I. a sv. Ladislava. Zo stredovekých detailov sa tu okrem hmoty stavby a klenby zachoval južný ústupkový portál s polkruhovou archivoltou a vloženým stredným stĺpikom. Na kruhovom svorníku klenby presbytéria sú už naturalisticky rozvinuté prvky viniča. Z barokovej kazateľnice sa dochoval reliéf Rozsievača umiestnený na spovednicu. V bočnej lodi je obraz Povýšenie sv. Kríža od J. Czauczika z roku 1853, pochádzajúci zo starého hlavného oltára. Organ od firmy Rieger je z 20. rokov 20. storočia. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s podseknutím. Veža netradičného obdĺžnikového pôdorysu je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou. Okolo kostola sa nachádza múr oválneho pôdorysu, ktorý mal pôvodne obrannú funkciu.

• 
  Kostol Povýšenia sv. Kríža
• 
• 
• 
  Detail presbytéria

• Kaštieľ, jednopodlažná klasicistická päťtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika so stredným rizalitom a manzardovou strechou, z obdobia po roku 1808. Stojí na mieste staršieho soľného skladu, na mieste ktorého postavili súčasný objekt Čákiovci. Úpravami prešiel v roku 1840, keď ho rozšíril Anton Vincent Čáki. Kaštieľ od roku 1879 obýval Hilárius Čáki, od 1892 patril Mariášiovcom. V 50. rokoch v kaštieli sídlila základná škola a neskôr odborné poľnohospodárske učilište, ktoré tu pôsobilo do roku 1965. V rokoch 1966–2014 tu bola materská škola. V rokoch 2007-2009 prešiel obnovou, v súčasnosti patrí obci. Po obnove slúži kaštieľ na kultúrno-osvetovú činnosť. Fasády kaštieľa sú členené nárožnými lizénami s reliéfnymi rozetami, ktoré sú umiestené aj nad oknami. Rizalit má korunnú rímsu so zuborezom.

• Garčarovec, budova správy majera, jednopodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena U, z prvej polovice 19. storočia. Úpravami prešla v druhej polovici storočia a po roku 1922. Fasády objektu sú členené nárožnou bosážou a oknami so šambránami a nadokennými rímsami. Priečeliu dominuje trojosový rizalit členený pilastrami, pásovou rustikou a oknami s klenákmi.

• 
  Kaštieľ
• 
• 
  Garčarovec, budova správy majera
• 
  Objekt pred obnovou
• 

• Rodný dom kapitána Nálepku, jednopodlažná ľudová murovaná stavba na pôdoryse obdĺžnika z obdobia okolo roku 1900. Expozícia bola pre verejnosť sprístupnená až v roku 1971. V roku 1978 bola uskutočnená renovácia domu a hospodárskych častí a následná inštalácia expozície (poľnohospodárske náradie, stroje, vozy a ľudový nábytok, predmety zo života a protifašistického odboja kpt. Jána Nálepku). Dvojosové priečelie je členené nárožnou bosážou a oknami s profilovanými šambránami. Na fasáde je umiestená pamätná tabuľa partizánskeho veliteľa z roku 1946.

• Evanjelický kostol, jednoloďová eklektická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1932. Autorom projektu kostola je Alexander Spengel zo Spišskej Novej Vsi. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s nadokennými rímsami. Mierne vystupujúca hmota veže má združené okná a korunnú rímsu s trojuholníkovými štítmi s terčíkom a ukončená je ihlancovou helmicou.

• 
  Rodný dom kapitána Nálepku
• 
  Pamätná tabuľa kapitána Nálepku
• 
  Evanjelický kostol
• 

Turistika

Obec a jej okolie patrí k atraktívnym cieľom turistov. V samotnom okolí Smižian je niekoľkých chránených lokalít, Národný park Slovenský raj.

• po značke na Čingov
• po značke na Tomášovský výhľad
• po značke na Klauzy
• po značkách na Letanovský mlyn a Kláštorisko
• po značke k Sans – Souci (neďaleko Iliašoviec)
• po značke na Prielom Hornádu

Kultúra

V obci sa stále udržiavajú tradičné zvyky vďaka podpore folklórnej skupiny Smižančaka, ako je Pálenie Moreny "Vynašane šmertky", stavanie obecného Mája. Fungujú tu folklórne súbory Oriešok, Šafolka a Smižančaka, ale aj MO Živena. V obci sa konajú rôzne umelecké akcie (výstavy v kaštieli), festivaly, remeselné trhy. Výnimočné sú slávnosti otvorenia letnej sezóny a každoročná odpustová slávnosť (tzv. Smižiansky kermeš). Najmä v minulosti, ale aj v dnešnej dobe sa v Smižanoch hovorí spišským nárečím.

Národopisné múzeum

Je externá expozícia Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi. Prezentuje ľudovú kultúru stredného Spiša od druhej polovice 19. storočia až po súčasnosť.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Významné firmy

• MIREA – Zákazkové šitie – výroba a predaj štátnych, obecných a historických zástav, kostýmov a iných odevov šitých na mieru
• RUPKKI s.r.o. – najväčší poskytovateľ internetu v okrese
• Herba Drug s.r.o. – výroba čistiacich a kozmetických prípravkov
• AutoVMV s.r.o. – predaj, dovoz a servis vozidiel značiek Fiat a Alfa Romeo
• Miva s.r.o. – veľkoobchod s kancelárskymi potrebami.
• Lovo s.r.o. – výroba Spišských zemiakových lupienkov

Školstvo

V obci sa nachádzajú štyri materské škôlky, dve základné školy, jedna základná umelecká škola a dve Centrá voľného času.

Materské škôlky

• Cirkevná materská škola
• MŠ Komenského ul.
• MŠ Ružová ul.
• MŠ Zelená ul.

Základné školy

• Základná škola Povýšenia Sv. Kríža
• Základná škola
• Základná umelecká škola

Šport

Základná umelecká škola

V obci sa nachádza dedinské futbalové ihrisko, kde sa konajú majstrovské zápasy domáceho družstva. V jeseni roku 2007 bola slávnostne otvorená úplne nová tribúna so šatňami a prípravnými priestormi. Okrem toho je v areáli TJ Smižany priestor, na ktorom pri dostatočne studenej zime vzniká klzisko, ktoré slúži na verejné korčuľovanie a hokej. Hneď vedľa ihriska sa nachádza ZŠ Komenského, ktorá poskytuje multifunkčné ihrisko s umelou trávou a telocvičňu. V obci sa nachádza aj lezecká stena a kynologický klub. Tradičný je aj Beh ulicami obce Smižany, ktorý sa koná každý rok v septembri.

Doprava

Železničná stanica Smižany

Obec leží na železničnej trati Žilina – Košice. V obci sa nachádza taktiež mestská hromadná doprava (Spišská Nová Ves a späť). Obec leží na trase do Košíc, leží mimo hlavného ťahu, napriek tomu, ale cez centrum obce denne prejde niekoľko tisíc osobných áut a niekoľko sto nákladných áut. V minulosti boli vyvíjané snahy na zmenu tohto stavu (vznikla aj štúdia odklonenia takejto dopravy cez stred dediny). Mesto Spišská Nová Ves plánovalo severný obchvat s ktorým obec Smižany nesúhlasila a presadzovala svoj južný obchvat obce. Časť severného obchvatu bol realizovaný, ale pre nezhody bol postavený iba na území mesta Spišská Nová Ves, končiac na tamojšom sídlisku Západ I..

Osobnosti obce

Rodáci

• Štefan Hoza (* 1906 – † 1982), operný spevák, libretista, dramaturg, režisér, hudobný publicista a historik, pedagóg, herec, zberateľ ľudových piesní
• Jozef Brandobur (* 1908 – † 1976) pedagóg, rozhlasový pracovník, spisovateľ, prekladateľ
• Ján Nálepka (* 1912 – † 1943), partizánsky veliteľ
• Dezider Eugene Slavoj  (* 1914 – † 2012) univerzitný profesor, inžinier v odbore zememeračstva, odborník na fotogrametriu a leteckú typografi u, člen ACSM, CLSA, prezident ASP, nositeľ vyznamenania ACCM, FELLOW, zakladateľ Nadácie Dezidera Slavoja Štraucha a mecenáš Základnej umeleckej školy v Smižanoch
• Michal Lapšanský († 1920 – † 2010) kňaz Spoločnosti Božieho Slova, misionár
• Vojtech Skyva (* 1925 – † 2016) reprezentant Československa a československých futbalových klubov, trojnásobný majster Československa, futbalový tréner
• František Skyva (* 1929 – † 2010) pedagóg, reprezentant Slovenska a československých futbalových klubov, trojnásobný majster Československa, člen slovens kej trénerskej rady, futbalový tréner
• Anton Kret CSc. (* 1930 – † 2019), dramaturg, publicista
• Peter Lacko (* 1930 – † 2004) kultúrny a spoločenský činovník, zakladateľ a 1. predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Smižanoch po roku 1989, spoluzakladateľ spolku MO Živena, zostavovateľ a prekladateľ
• Ladislav Vrana (* 1935) prvý starosta po osamostatnení obce v roku 1990, elektrotechnický inžinier, spisovateľ, zostavovateľ a prekladateľ
• Jozef Petruľák (* 1936 – † 2002) reprezentant československých futbalových klubov, futbalový tréner, učiteľ
• Pavol Suržin (* 1939 – † 1992), spisovateľ
• Vladimír Durdík ml. (* 1949 – † 2003), herec
• František Hossa (* 1954), bývalý tréner slovenského reprezentačného družstva v ľadovom hokeji
• Klaudia Dernerová (* 1971) operná speváčka – sopranistka, sólistka Opery Slovenského národného divadla, stredoškolská a vysokoškolská pedagogička

Pôsobili tu

• Matúš Pajdušák (* 1871 – † 1950) dekan, farár, historik
• Štefan Šmálik (* 1908 – † 1991) historik, pedagóg a rímskokatolícky kňaz
• Anton Ján Vaško (* 1913 – † 2009) učiteľ, hokejový tréner a  rozhodca, funkcionár rozhodcovskej komisie, rozhodcovský metodik, člen pravidlovej komisie LIHG (dnešnej IIHF), priekopník zavedenia funkcie hokejových delegátov

Partnerské mestá

• Komorniki (Poľsko)
• Kamienica (Poľsko)
• Borsodnádasd (Maďarsko)
• Crikvenica (Chorvátsko)
• Vinodolská općina (Chorvátsko)

Galéria

• 
  Storočná kaplnka
• 
  Nápis na Storočnej kaplnke
• 
  Smižianska kalvária
• 
  Kríž, pomník padlého občana Jána Lengvarského v druhej svetovej vojne
• 
  Pohľad na faru a kaplnku Jána Nepomuckého
• 
  Dom Soludus
• 
  Ďalšie historické domy na námestí
• 
  Ľudový dom (Ondrovec)
• 
  Ľudový dom (asi Brandoburovec)
• 
  Ľudový dom (asi Karchňakovec)
• 
  Obecný úrad
• 
  Pamätná tabuľa Matúša Pajdušáka
• 
  Svätyňa Božieho Milosrdenstva
• 
  Hasičská zbrojnica
• 
  Hornád, Smižany Maša
• 
  Hrádza vodnej nádrže Klauzy

Literatúra

• BÉREŠ, J.; JAVORSKÝ, J.; SLIVKA, F.. Spiš v 6.-13. storočí v archeologických prameňoch. Bratislava : [s.n.], 1987.
• JAVORSKÝ, F.. Výsledky archeologického výskumu v Slovenskom raji. Nitra : AVANS, 1976. S. 153 – 156.
• ZIMMERMANNOVÁ, Zuzana. Smižany na prahu tretieho tisícročia. 1. vyd. Smižany : Obecný úrad Smižany, 2004. ISBN 80-969093-0-4.

Pozri aj

• Slovenský raj
• Klauzy
• Čingov
• Čingovské hradisko

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smižany

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Stránka rímskokatolíckej farnosti
• Smižany na stránke Slovenského raja
• Čingovské hradisko