Cambridge (Massachusetts)
Cambridge | |
mesto | |
Radnica
| |
Štát | Spojené štáty |
---|---|
Federálny štát | Massachusetts |
County | Middlesex County |
Historický región | Nové Anglicko |
Budovy | Harvardova univerzita, Massachusetts Institute of Technology |
Rieka | Charles River |
Nadmorská výška | 12 m n. m. |
Súradnice | 42°22′25″S 71°06′38″Z / 42,37361°S 71,11056°Z |
Rozloha | 18,47 km² (1 847 ha) |
Obyvateľstvo | 105 162 (2010) [1] |
Hustota | 5 693,67 obyv./km² |
Založené | 1636 |
Primátor | Henrietta Davis |
Časové pásmo | EST (UTC - 5) |
- letný čas | EDT (UTC - 4) |
PSČ | 02138, 02139, 02140, 02141, 02142 |
Telefónna prevoľba | +1(0)617, (0)857 |
Poloha mesta Cambridge v rámci federálneho štátu Massachusetts
| |
Webová stránka: ci.cambridge.ma.us | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Cambridge je mesto v USA v štáte Massachusetts a je súčasťou bostonskej aglomerácie. Leží blízko jej stredu, na severnom brehu rieky Charles River, ktorá ho oddeľuje od mesta Boston. Osada vznikla roku 1630. Mesto preslávili dve vysoké školy, Harvardova univerzita a technologický inštitút Massachusetts Institute of Technology.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Cambridge leží na severnom brehu rieky Charles River v plochej krajine, ktorá sa na západnej hranici mesta pri rieke začína vlniť. Delí sa na 13 oblastí (Neighbourhood/susedstvo) a orientačnými bodmi sú námestia (skôr križovatky), vzdialené od seba asi 1,5 km na červenej linke bostonského metra (smerom od rieky a od Bostonu):
- Kendall Square pri Longfellowom moste cez rieku, blízko MIT,
- Central Square tvorí centrum mesta a leží blízko radnice,
- Harvard Square je obchodné centrum v susedstve univerzity a parku Cambridge Commons,
- Porter Square, kde je taktiež nádražie prímestskej dopravy.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvú osadu založili puritánski emigranti v roku 1630 v miestach dnešného Harvard Square, severozápadne od starého Bostonu, a nazvali ju Newetown. V roku 1636 sa zakladala škola pre kazateľov a voľba miesta padla sem; obec sa potom premenovala na Cambridge na počesť britskej univerzity. Obec zostala prevažne poľnohospodárska, usadilo sa tu ale niekoľko zámožných anglikánskych rodín. Za americkej revolúcie roku 1775 sem prišiel George Washington povzbudiť a zorganizovať dobrovoľníkov, takže tu vznikla americká armáda. Roku 1792 bol postavený Západný most (na mieste dnešného Longfellow Bridge) a v roku 1809 Canal Bridge, takže mesto dostalo priame spojenie s Bostonom a začalo rýchlo rásť. Nasledovala stavba ciest a železníc a v roku 1818 tu bola založená veľká skláreň, takmer pol storočia hlavný zamestnávateľ v meste.
Roku 1846 sa Cambridge stalo mestom a s rozvojom priemyslu i obchodu sa jeho stred posunul na juhovýchod, k dnešnému Central Square. V okolí Harvardovho (vysokoškolského) internátu žili zámožní ľudia, na východe mesta robotníci. Po Prvej svetovej vojne bolo Cambridge priemyslové mesto so 120 tisícmi obyvateľov, ale v následujúcich desaťročiach priemysel odchádzal a mesto získalo súčasný ráz intelektuálneho strediska škôl, nemocníc a ústavov. Roku 1912 sa sem presťahoval MIT z Bostonu, ale od 60. rokov začal počet obyvateľov klesať. Po roku 1980 tu vzniklo niekoľko high-tech firiem, ale v roku 1990 bola zrušená regulácia nájomného, takže mnoho ľudí si muselo hľadať lacnejšie miesta na život.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Cambridge sa vyznačuje veľmi pestrým zložením obyvateľstva. V roku 2000 tu žilo 68 % belochov, 12 % Afričanov, 12 % aziatov; pre 70 % z nich bola prvým jazykom angličtina, pre 7 % španielčina, pre 5,2 % francúzština, pre 3,2 % čínština a pre 3 % portugalčina. 41,2 % všetkých domácností tvorila jediná osoba, 29 % boli manželské páry, medián veku obyvateľov bol 30 rokov. Priemerný ročný príjem na osobu tvoril 31 156 USD, medián príjmu rodiny 59 423 USD.
Samospráva
[upraviť | upraviť zdroj]Cambridge má veľmi liberálne mestské zriadenie. Deväťčlennú mestskú radu[2] a šesťčlenný Školský výbor volia občania každé dva roky podľa pomerne zložitého systému „prenosných hlasov“ (STV). Rada si volí primátora ako svojho predsedu, radnicu však riadi manažér mesta[3], menovaný radou.
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V Cambridgi sídli 8 univerzít a vysokých škôl:
- Cambridge College
- Episcopal Divinity School
- Harvardova univerzita
- Hult International Business School
- Lesley University
- Longy School of Music
- MIT
- Weston Jesuit School of Theology.
Ďalej je tu množstvo základných a stredných škôl, verejných, súkromných i cirkevných a s rôznym odborným zameraním.
Hospodárstvo a doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Do polovici 20. storočia bolo Cambridge priemyselné mesto, dnes sú však najväčšími zamestnávateľmi Harvardova univerzita (10 tisíc zamestnancov) a MIT (9 500 zamestnancov), ďalej to boli rôzne technologické firmy ako BBN, Lotus, Polaroid a Google, ktoré však postupne nahradzujú biotechnologické a medicínske firmy (Genzyme, Novartis a iné). Je tu aj veľká univerzitná nemocnica Mt. Auburn v západnej časti mesta.
S Bostonom zdieľa Cambridge pomerne hustú sieť verejnej dopravy. Jej chrbticou sú červená a sčasti i zelená linka metra, na konečnej stanici červenej linky Alewife je autobusová stanica, na konečnej zelenej linky (Lechmere) vo východnej časti Cambridge je veľké nákupné stredisko. Pre Cambridge je však typické, že mnoho ľudí jazdí i do práce a do školy na bicykli a hlavne väčšina chodí pešo.
Turistické zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Turisti, ktorých prichádza do Cambridgu tisícky ročne, navštevujú predovšetkým Harvard Yard, ústrednú časť univerzity s pomníkom Johna Harvarda. Blízko stanice Harvard Square je však taktiež starý cintorín a obecný park Commons, kde je pamätník americkej armády, ktorú tu v roku 1775 vytvoril George Washington z dobrovoľníkov.
Smerom ďalej na západ vedie dlhá Brattle Street, kde je niekoľko prepychových víl v koloniálnom slohu z 18. storočia, v jednej z nich je múzeum básnika Longfellowa. Na konci Brattle Street je rozľahlý romantický cintorín Mt. Auburn, krásny park s roztrúsenými náhrobkami bohatých rodín.
Múzeá
[upraviť | upraviť zdroj]Múzeá v Cambridgi sú súčasťou univerzít, sú však prístupné verejnosti:
- Harvardova univerzita
- Harvard Art Museum, 485 Broadway, Cambridge, metro Harvard Sq., denne 10-17
- Fogg Art Museum (umenie od stredoveku po súčasnosť)
- Sackler Museum (mimoeurópske umenie)
- Harvard Museum of Natural History (mineralógia, botanika, zoológia), 22 Divinity Ave., Po-Pia 9-17
- Peabody Museum of Archeology and Ethnology, 11 Divinity Ave., denne 9-17
- The Semitic Museum, 6 Divinity Ave., Po-Pia 10-16, Ne 13-16, vstup voľný
- MIT
- MIT Museum (holografia, robotika atď.)
- List Visual Arts Center
Slávni rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Margaret Fuller – novinárka, kritička a obhajkyňa ženských práv
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ U.S. CENSUS BUREAU, American FactsFinder. 2010 Census Redistricting Data (Public Law 94-171) Summary File [online]. [Cit. 2011-09-30]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ City Council Archivované 2011-02-20 na Wayback Machine, 2011 City of Cambridge, MA
- ↑ City Manager's Office Archivované 2011-02-20 na Wayback Machine, 2011 City of Cambridge, MA
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cambridge (Massachusetts)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka mesta (po anglicky)
- Cambridge Office for Tourism (po anglicky)
- Multimediálna prehliadka mesta Archivované 2008-09-29 na Wayback Machine (po anglicky)
- Dejiny mesta Archivované 2006-06-29 na Wayback Machine (po anglicky)
Mapy
[upraviť | upraviť zdroj]- Mapy (po anglicky)
- City of Cambridge Geographic Information System (GIS) (po anglicky)
- Cambridge Citymap - obyvateľstvo, obchod a turizmus. Archivované 2009-03-09 na Wayback Machine (po anglicky)
- Staré USGS mapy okolia Cambridge. Archivované 2008-10-15 na Wayback Machine (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cambridge (Massachusetts) na českej Wikipédii.