Fanerozoikum alebo (neoficiálne) doba [alebo obdobie] zjavného života je eón vývoja Zeme, v poradí posledný (trvá až do súčasnosti). Predchádzal mu eón proterozoikum, pričom hranica je stanovená dohodou na obdobie prvého hromadného výskytu makrofosílií (aj keď nálezy v poslednej dobe potvrdzujú existenciu života aj pred fanerozoikom). Časový interval trvania je 542 mil. rokov.

Fanerozoikum
Zaradenie
Eón
← proterozoikum
Časové rozpätie fanerozoika
(v miliónoch rokov)
Začiatok 542 (± 0,3)
Koniec trvá
Trvanie 542

Rozdelenie

upraviť

Fanerozoikum sa delí na tri éry:

Aktuálna medzinárodná stratigrafická tabuľka
(nadeón) eón éra perióda
 fanerozoikum   kenozoikum  kvartér (štvrtohory)
neogén (mladšie treťohory)
paleogén (staršie treťohory)
 mezozoikum 
(druhohory)
krieda
jura
trias
 paleozoikum 
(prvohory)
perm
karbón
devón
silúr
ordovik
kambrium
 predkambrium   proterozoikum 
(starohory)
 neopro-
terozoikum
 
ediakar
kryogén
tón
 mezopro-
terozoikum
 
sten
ektas
kalym
 paleopro-
terozoikum
 
statér
orosir
ryak
sider
 archaikum 
(prahory)
neoarchaikum
mezoarchaikum
paleoarchaikum
eoarchaikum
hadean

Geologický vývoj

upraviť

Fanerozoikum je poznačené vznikom a zánikom niekoľkých a s nimi spojených orogénnych udalostí. Koncom proterozoika došlo k rozpadu superkontinentu Pannotia a k formovaniu menších kontinentov usporiadaných približne v kruhu okolo rovníka. Neskôr (koncom karbónu, približne pred 300 mil. rokmi) došlo k ich spojeniu do Pangey. Počas paleozoika nastali tieto orogénne udalosti:

Posledný veľký superkontinent Pangea sa rozpadol na Lauráziu a Gondwanu koncom v jury a rozpad pokračoval v kriede. Približne od konca eocénu sa kontinenty nachádzajú v dnešných polohách. S rozpadom prišlo k poslednej orogénnej fáze – alpínskemu vrásneniu, ktoré nakoniec dotvorilo dnešnú podobu Zeme.

Klíma vo fanerozoiku bola veľmi rozmanitá: od tropických období (napr. v kambriu alebo neogéne), až po doby ľadové v ordoviku alebo v pleistocéne. Bližší opis klimatických podmienok je v článkoch o jednotlivých érach, príp. periódach.

Vývoj života

upraviť

Vývoj života naberá vo fanerozoiku na obrátkach. Po ukončení globálnej ľadovej doby (Zem – snehová guľa) na konci proterozoika nastáva obrovský rozmach živých foriem (známy aj ako kambrická explózia). Ako už bolo spomenuté vyššie, život sa vyvinul omnoho skôr ako v fanerozoiku, ale až v tomto eóne sa začínajú hromadne vyskytovať nálezy fosílií.

 
Prehľad diverzity organizmov v priebehu fanerozoika

Paleozoikum

upraviť

V starších obdobiach to boli prevažne bezstavovce, neskôr aj stavovce (ryby), a na konci paleozoika sa začínajú objavovať aj suchozemské živočíchy (obojživelníky a plazy). Veľká väčšina organizmov však na jeho konci vyhynula (77 až 96 % všetkých foriem). Táto udalosť sa označuje ako veľké permské vymieranie. Jeho príčina je stále predmetom diskusií, najpravdepodobnejšie verzie vravia o prudkej zmene klímy na konci permu.

Mezozoikum

upraviť

Mezozoikum sa zvykne označovať aj ako doba plazov. V tomto období sa suchozemské, ale aj morské a lietajúce formy plazov hromadne rozšírili a ovládli prakticky celú planétu. Nič však netrvá večne, a tak s časom prišiel aj zánik dinosaurov. Na konci kriedy opäť došlo k masovému vymieraniu (približne 50 % existujúcich živočíchov). Najpravdepodobnejšia teória príčiny vymierania hovorí o dopade obrovského asteroidu s následnou zmenou klimatických podmienok.

Kenozoikum

upraviť

Obdobie kenozoika sa označuje ako doba cicavcov, ale nie je to úplne presné označenie. Prvé cicavce sa objavili už v triase, no až s vyhynutím dinosaurov prišiel ich rozmach. Aj ten prišiel po krátkom období nadvlády vtákov v paleogéne. Približne pred 3 mil. rokmi sa začal aj vývoj človeka.


Pozri aj

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému fanerozoikum
Fanerozoikum (542 mil. rokov – súčasnosť)
Paleozoikum
(542 – 251)
Mezozoikum
(251 – 65,5)
Kenozoikum
(65,5 – 0)