Kambrium
Kambrium je prvá perióda paleozoika, po ňom nasleduje ordovik, so začiatkom pred 542 mil. rokmi a koncom pred 488,3 mil. rokmi.
| Kambrium | |
|---|---|
| Paleomapa kambria | |
| Zaradenie | |
| Perióda paleozoika | |
| Časové rozpätie kambria (v miliónoch rokov) | |
| Začiatok | 542 (± 0,3) |
| Koniec | 488,3 (± 1,7) |
| Trvanie | 53,7 |
| Charakteristika atmosféry kambria (hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania) | |
| Priemerný obsah kyslíka | 12,5 obj. % (63 % oproti dnešku) |
| Priemerná koncentrácia CO2 | 4 500 ppm (16-násobok oproti dnešku) |
| Priemerná teplota | 21 °C (7 °C nad dneškom) |
Názov je odvodený z Cambria - keltsko-latinského názvu Walesu a zadefinoval ho anglický geológ Adam Sedgwick v roku 1835 ako útvar, ktorý obsahoval najstaršie skameneliny.
Hranica kambria, tak ako aj celého paleozoika je definovaná súvrstvím pieskovcov a bridlíc pobrežnej čiary polostrova Burin v južnom Newfoundlande, Kanada. Ako primárna značka (vedúca skamenelina) začiatku paleozoika bol prijatý prvý výskyt fosílie Phycodes pedum.
Rozdelenie
Kambrium sa delí na:
Jemnejšie delenie je regionálne, v rámci jednotlivých krajín sa líši.
Geologický vývoj
Kambrium sa začalo výraznym postupom mora na pevninu (tzv. transgresia), čo malo za následok vznik rozsiahlych epikontinentálnych morí v oblastiach zaplavených častí kontinentov. Najvyššiu hladinu dosiahlo more počas stredného kambria. V epikontinetálnych moriach sa ukladalo veľké množstvo sedimentov, ktoré dali základ vzniku veľkých geosynklinál. Geosynklinály sa nachádzali popri okrajoch vtedajších kontinentov v dnešnej severnej, strednej aj západnej Európe. Stred kaledónskej geosynklinály, ktorá zohrala neskôr veľký význam bol v oblasti dnešných nórskej časti Škandinávskych vrchov. Časť tejto geosynklinály zasahovala do Grónska a Severnej Ameriky (dnešné Appalače), ktorá vtedy ležala bližšie pri Európe. Ďalšia veľká geosynklinála hercýnska (alebo varíska) sa ťahala cez všetky severné kontinenty a v dnešnom Francúzsku sa rozvetvovala severozápadným a juhozápadným smerom. Počas asi 90 miliónov rokov trvania kambria moria menili výšku svojej hladiny, otvárali sa tak spojenia kontinetov ale hlavne podstatne dôležitejšie spojenia oceánov, keďže v tej dobe sa všetok dodnes známy život sústredil v moriach.
Počas kolísania hladiny morí sa nahromadilo v mnohých oblastiach mnoho sedimentov. V plytkých častiach morí sa usadzovali najmä štrky a kremité pieskovce, prinesené z oblastí blízko pobrežia. V hlbších častiach morí to boli ílovité sedimenty a droby, v ktorých sa zachovalo množstvo fosílií. V najplytších oblastiach na niektorých miestach vznikali v spodnom a strednom kambriu aj útesové vápence obsahujúce početné fosílie archeocyát. Vrchné kambrium sa podľa sedimentologických dôkazov vyznačovalo skôr výrazným vulkanizmom. Väčšina kambrických vulkanických hornín, vznikala v oblastiach geosynklinál, kde sa vylievala pozdĺž trhlín v zemskej kôre. Magma mala skôr bázický charakter, čo je dôkazom že sa jednalo skôr o magmu pochádzajúcu z vrchného plášťa, ktorá zvykne vystupovať najmä oceánskych oblastiach.
Vývoj na území Slovenska počas kambria
Na celom Slovensku vtedy bolo more a podmorské sopky.
Podnebie
Podľa predpokladov v kambriu prevládala skôr chladná klíma. Zaľadnenie väčšieho rozsahu sa však podarilo doložiť iba z južných kontinentov. Niektoré obdobia však mali aj teplejší charakter, dôkazom sú červené sedimenty bohatých na Fe, vrstvy evaporitov ako aj paleontologické dôkazy, ako napríklad rýchle zvyšovanie počtu druhov, či existencia rozsiahlych archeocyátových útesov (obdoba neskorších koralových útesov, ktoré sú indikátorom teplej klímy).
Vývoj života
Nastala kambrická explózia a veľká diverzifikácia organizmov. Táto diverzifikácia mohla súvisieť s ukončením globálneho zaľadnenia koncom prekambria a tým aj zlepšením podmienok pre vývoj mnohobunkových organiznov (ktoré mali spočiatku menšiu konkurenciu pri obsadzovaní nových ekologických ník).
O veľkom náraste počtu druhov a jedincov sa však čiastočne môže usudzovať aj preto, že z predošlých geologických období sa nenašiel dostatok fosílií. To je spôsobené najmä tým, že boli neskôr rôznymi geologickými procesmi zničené. V kambriu sa život sústredil do morí, výskyt kambrických organizmov v zmiešaných, či sladkých vodách dodnes nebol doložený. Vyššie rastliny v tej dobe ešte neexistovali. Vo vodnom prostredí sa vyskytovali len morské riasy, prípadne huby. Väčšina života sa pravdepodobne sústredila do oblastí plytkých morí, v ktorých dostatok svetla vytváral ideálne prostredie pre riasy, ktoré zas boli potravou pre mnohé druhy živočíchov.
Spomedzi živočíchov sa najviac rozvíjali trilobity. Rozšírené boli archeocyáty (archaeocyatha). Objavili sa dierkavce (foraminifera), kremité aj vápnité hubky (Porifera), ramenonožce (brachiopoda), malé hlavonožce a príbuzní dnešných ulitníkov hyolity (hyolithoidea).
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému kambrium
Externé odkazy
| Kambrium | |||||
| Spodné kambrium | Stredné kambrium | Vrchné kambrium | |||
| Pchajpi | |||||