Preskočiť na obsah

Ostrožiarka lesklá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ostrožiarka lesklá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Plectropterus gambensis
Linné, 1766
Synonymá
Anas gambensis

Mapa rozšírenia ostrožiarky lesklej
      Hniezdiaca, celoročný výskyt
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ostrožiarka lesklá (iné názvy: ostrožiarka strakatá, hus africká, kačica strakatá[1]; lat. Plectropterus gambensis) je veľký predstaviteľ zúbkozobcov z čeľade kačicovitých. Žije a hniezdi na území subsaharskej Afriky.[2][3][4][5][6][6]

Vedecké synonymá

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem v súčasnosti platného vedeckého názvu Plectropterus gambensis bola ostrožiarka lesklá v minulosti popísaná aj pod názvom Anas gambensis.[2][4]

Lokálne názvy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Afrikánčina: Wildemakou[6]
  • Kwangalčina: Esokwe[6]
  • Sesothčina: Letsikhoi[6]
  • Svahilčina: Bata Bukini Bawa-kijani[6]
  • Setswančina: Legôu[6]
  • Tsongčina: Sekwagongwana[6]
  • Xhoština: Ihoye[6]
  • Zuluština: iHophe[6]

Taxonómia

[upraviť | upraviť zdroj]

Druh prvýkrát popísal Carl Linné v roku 1766 na území Gambie.[4]

Niektorí vedci navrhli, aby pre tento pre tento druh bola vytvorená v rámci čeľade kačicovitých vlastná podčeľaď Plectropterinae a tribus Plectropterini.[4][5]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rozpätie krídiel: 150 – 170 cm[5][7]
  • Hmotnosť: zvyčajne 4,0 – 6,8 kg, ale výnimočne až do 10 kg u samcov[2][4][5][7] zvyčajne 3,3 – 5,4 kg u samíc[4][5][7]

Ostrožiarka lesklá je najväčší vodný vták Afriky a zároveň najväčšia hus na svete. Pohlavia sú si podobné, ale samice sú o niečo menšie. Sú z väčšej časti čierne s bielými lícami a časťami krídiel. Biela je čiastočne aj abdominálna časť tela pričom rozsah bielej farby sa tu líši v závislosti od poddruhu. Nohy sú pomerne dlhé, pričom sú sfarbené ružovkasto. Zobák a ozobie sú červené, rovnako ako časť hlavy pri zobáku a vrchnej čeľusti, pričom u samcov je táto časť väčšia.[5]

Hlas

[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrožiarky sa veľmi hlasovo neprejavujú, za letu však zvyknú vydávať vysoký hvízdavý tón.[4][5] Samci občas za letu vydávajú aj zvuk pripomínajúci bublanie.[4]

Výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa vo väčšej časti subsaharaskej Afriky.[2][4][5][7][6]

Severná hranica rozšírenia vedie od Gambie na západe po Etiópiu na východe.[2][4][5][7] Južná hranica rozšírenia siaha až do kapských provincií v Južnej Afrike v najjužnejších častiach kontinentu.[2][4][5][7]

Areál rozšírenia pokrýva až 22 900 000 km².[8]

Biotop

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytujú sa bežne vo viacerých typoch vodných plôch, ku ktorým patria močiare, väčšie rieky, jazerá, vodné nádrže,[4][5][7] riečne delty, ale aj zaplavené pastviny a zaplavené časti savany.[5][7]

Vyskytuje sa aj na stálych aj na dočasných vodných plochách. Miesta výskytu sú väčšinou blízko savany, alebo poľnohospodársky obrábanej zeme. Vyhýba sa vodným plochám so slanou vodou.[5]

Spôsob života

[upraviť | upraviť zdroj]

Zvyčajne sa vyskytuje v skupinách čítajúcich okolo 50 jedincov, niekedy sa však združujú aj do väćších skupín a to predovšetkým počas výmeny operenia.[5][7]

Sezónne migruje v závislosti od dostupnosti vodných plôch a to až na vzdialenosť niekoľkých stoviek kilometrov.[5][7]

Po období hniezdenia dochádza k výmene peria a počas tohto obdobia, ktoré trvá približne 50 dní vtáky nie sú schopné letu, pričom najskôr dochádza k výmene peria u samcov.[5]

V zimnom období v priebehu dňa odpočívajú a kŕmia sa skoro ráno, alebo večer a v niektorých prípadoch aj v noci.[5]

Hniezdenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdenie sa začína ku koncu obdobia dažďov a prebieha tak v rôznych častiach výskytu v rozličnom období.[4][5]

Napríklad na území Senegalu a Mali prebieha medzi septembrom a decembrom, v Nigérii medzi augustom a novembrom, v Etiópii medzi septembrom a októbrom,[4] v Južnej Afrike medzi septembrom a januárom a v Zambii medzi januárom a marcom.[5]

Ako miesto na hniezdenie využívajú vykotlané stromy, diery v stromoch, alebo hniezda vybudované iynými vtákmi, pričom hniezdia zvyčajne vo výške 20 – 100 cm nad povrchom zeme. Ak nie je dostupné takéto miesto, hniezdia aj na zemi, zvyčajne vo vysokej tráve, v skalných otvoroch a rozsadlinách, ale napríklad aj v dierach v termitiskách.[5][7]

Hniezdia v pároch, ale počas kŕmenia sa zvyknú zhromaždiť do menších skupiniek.[5][7] Počas hniezdenia sú teritoriálne a agresívne.[5][7] Nevytvára stále páry, väčšinou sa rozdelia po skončení obdobia hniezdenia.[5][7]

Samice znášajú 6 – 14 vajec.[4][5][7] Vajcia sú slonovinovo biele, dlhé približne 5,6 – 7,3 cm a vážia približne 140 gramov.[5][7]

Mladé jedince sa liahnu po 30 – 33 dňoch[5][7] a operujú sa medzi 65 – 75 dňom života[5][7]

O mladé jedince sa zvyčajne stará len samica, ale na území východnej Afriky sa stáva, že s mladými jedincami ostáva aj samec.[5][7]

Občas sa u ostrožiarky lesklej stáva, že opustí hniezdo a zanechá ho svojmu osudu.[5][7]

V zajatí dochádza k rozmnožovaniu len zriedka.[7]

Potrava

[upraviť | upraviť zdroj]

V prevažnej väčšine rastlinná strava.[4][5][7]

Skladá sa zo zelených častí rôznych travín a ich semien,[4][5][7] ako aj ovocia, poľnohospodárských plodín, vodných rastlín a výnimočne zkonzumuje aj hmyz, alebo drobné ryby.[5][7]

Ohrozenie a ochrana

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa klasifikácie IUCN patrí k najmenej ohrozeným taxónom.[2][3][4][5][7]

Je bežným druhom v celej oblasti výskytu.[4][5][7]

Populácia je považovaná za stúpajúcu.[3][5][7]

Najväčším ohrozením je pravdepodobne nekontrolovaný lov.[5]

Poddruhy

[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci druhu sa rozoznávajú dva poddruhy.[2][9][4][5][7] Ide o:

  • Plectropterus gambensis gambensis (Linné, 1766)[2][9][4][5][7][6]
    • Nominátny poddruh.[2][4][5][7]
    • Tento poddruh sa vyskytuje v severnej časti výskytu od severnej hranice rozšírenia až po Angolu a rieku Zambezi na juhu.[4][5][7][6]
    • Abdominálna časť tela je u tohto poddruhu z väčšej časti biela.[5][7]
  • Plectropterus gambensis niger (P. L. Sclater, 1877)[2][9][4][5][7][6]
    • Tento poddruh sa vyskytuje v južnej časti výskytu približne od Namíbie a Zimbabwe až po kapské provincie na samom juhu kontinentu.[4][5][7][6]
    • Na abdominálnej časti tela sa u tohoto poddruhu vyskytuje biele sfarbenie, ale nie v takom rozsahu ako u poddruhu Plectropterus gambensis niger.[5][7]
    • Ozobie je u Plectropterus gambensis niger menšie než u nominátného poddruhu.[7]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Detail hlavy
    Detail hlavy
  • Dospelý jedinec – pohľad zboku
    Dospelý jedinec – pohľad zboku
  • Ostrožiarka lesklá počas letu
    Ostrožiarka lesklá počas letu
  • Skupina ostrožiarok lesklých v Národnom parku Chobe v Botswane
    Skupina ostrožiarok lesklých v Národnom parku Chobe v Botswane

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2018-02-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l biolib.cz
  3. ↑ a b c iucnredlist.org
  4. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z hbw.com
  5. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar as planetofbirds.com
  6. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o avibase.bsc-eoc.org
  7. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak wildpro.twycrosszoo.org [online]. [Cit. 2019-08-05]. Dostupné online. Archivované 2018-06-05 z originálu.
  8. ↑ birdlife.org
  9. ↑ a b c animaldiversity.org

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ostrožiarka_lesklá&oldid=7927965“