Subjekt Federácie

Podľa platnej ústavy z roku 1993 (článok 65) sa Rusko skladá z 83 subjektov Federácie/subjektov Ruskej federácie, ktoré sa delia na 6 kategórií obdarených rôznym stupňom politickej autonómie; v Rade federácie (hornej komore Federálneho zhromaždenia) majú ale všetky subjekty rovnaké zastúpenie dvomi poslancami. Subjekty Federácie sa delia na: republiky, kraje, oblasti, mestá federálneho významu, autonómne oblasti a autonómne okruhy. Všetky subjekty Ruskej federácie môžu mať vlastnú vlajku a znak.

Od 18. marca 2014, po medzinárodne neuznanom pričlenení Krymu, má podľa ruských zákonov Rusko 85 subjektov Federácie (vrátane Krymskej republiky a mesta federálneho významu Sevastopoľ).

	21 republík ^[1]
	9 krajov
	46 oblastí
	2 mestá federálneho významu ^[2]
	1 autonómna oblasť
	4 autonómne okruhy

Základná charakteristika subjektov

Ruskú federáciu tvoria rôzne typy subjektov Federácie. Charakter jednotlivých typov je uvedený priamo v Ústave Ruskej federácie, základné rozdiely sú zhrnuté v nasledovnej tabuľke:

Republika	je charakterizovaná ako štát, je vytvorená na národno-štátnom princípe (kým ostatné subjekty sú vytvorené na teritoriálno-štátnom princípe), nemá však štátnu suverenitu; má právo mať okrem federálnej aj vlastnú ústavu; má právo určiť si okrem ruštiny aj vlastný štátny úradný jazyk.
Kraj a Oblasť	sú vytvorené na teritoriálno-štátnom princípe; v súčasnosti (r. 2011) nie je právne špecifikovaný rozdiel medzi krajom a oblasťou, ide skôr o pozostatky pomenovania z minulosti; v zásade existuje trend v súčasnosti spájať menšie celky do väčších a tieto novovzniknuté celky nazývať krajmi; štatút si tieto subjekty vymedzujú sami prostredníctvom vlastných zákonodarných orgánov, avšak vždy len v medziach, ktoré im určuje Ústava Ruskej federácie.
Mesto federálneho významu	ide o dve najväčšie mestá v krajine - Moskvu a Petrohrad a od 18. marca 2014, podľa ruských zákonov aj Sevastopoľ; majú špecifickú formu miestnej samosprávy - v rámci miest sú vytvorené samostatné mestské municipálne útvary (v Moskve je ich 125, v Petrohrade 111), pričom mestá ako celok nie sú samostatné municipálne útvary. Aby bola zabezpečená aj správa mesta ako celku, časť právomocí, ktoré sú štandardne určené orgánom miestnej samosprávy, je v týchto dvoch mestách odovzdaná do rúk orgánom vyššieho stupňa - orgánom subjektu Federácie.
Autonómna oblasť	jej štatút určuje Ústava Ruskej federácie a vlastná „konštitučná listina“ autonómnej oblasti prijatá jej zákonodarným orgánom; môže vzniknúť formou prijatia federálneho zákona Ruskej federácie o autonómnej oblasti.
Autonómny okruh	je vytvorený na národno-teritoriálnom princípe; jeho štatút určuje Ústava Ruskej federácie a vlastná „konštitučná listina“ autonómneho okruhu prijatá jeho zákonodarným orgánom; môže vzniknúť formou prijatia federálneho zákona Ruskej federácie o autonómnom okruhu;. vzájomné vzťahy autonómneho okruhu a kraja resp. oblasti, do ktorej autonómny okruh patrí, môžu byť upravené federálnym zákonom alebo vzájomnou zmluvou medzi krajom/oblasťou a autonómnym okruhom; ide o subjekt Federácie s najnižšou mierou priznanej suverenity; má vlastnú zákonodarnú moc, vlastné územie (ktoré bez súhlasu okruhu nie je možné meniť) a vlastné obyvateľstvo;

Prehľad subjektov Ruskej federácie

V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad subjektov Ruskej federácie. Jednotlivé typy subjektov sú uvedené v rovnakom poradí, v akom sú uvedené v Ústave Ruskej federácie v článku 65 (republiky, kraje, oblasti, mestá federálneho významu, autonómne oblasti a autonómne okruhy). V rámci jednotlivých skupín sú subjekty zoradené podľa slovenského abecedného poradia.

Č.	Kód ISO	Názov subjektu	Vlajka	Správne stredisko	Federálny okruh	Ekonomický rajón
republiky - республики
01	AD	Adygejsko (Адыгея)		Majkop (Майкоп)	Južný	Severný Kaukaz
02	AL	Altajsko (Алтай)		Gorno-Altajsk (Горно‑Алтайск)	Sibírsky	Západná Sibír
03	BA	Baškirsko (Башкортостан)		Ufa (Уфа)	Povolžský	Ural
04	BU	Buriatsko (Бурятия)		Ulan-Ude (Улан‑Удэ)	Sibírsky	Východná Sibír
20	CE	Čečensko (Чечня)		Groznyj (Грозный)	Južný	Severný Kaukaz
21	CU	Čuvašsko (Чувашия)		Čeboksary (Чебоксары)	Povolžský	Volžsko-viatský
05	DA	Dagestan (Дагестан)		Machačkala (Махачкала)	Južný	Severný Kaukaz
19	KK	Chakasko (Хакасия)		Abakan (Абакан)	Sibírsky	Západná Sibír
06	IN	Ingušsko (Ингушетия)		Magas (Магас)	Južný	Severný Kaukaz
14	SA	Jakutsko (Якутия (Саха))		Jakutsk (Якутск)	Ďalekovýchodný	Ďaleký východ
07	KB	Kabardsko-Balkarsko (Кабардино-Балкария)		Naľčik (Нальчик)	Južný	Severný Kaukaz
08	KL	Kalmycko (Калмыкия)		Elista (Элиста)	Južný	Povolžie
09	KC	Karačajsko-Čerkesko (Карачаево-Черкесия)		Čerkessk (Черкесск)	Južný	Severný Kaukaz
10	KR	Karelsko (Карелия)		Petrozavodsk (Петрозаводск)	Severozápadný	Severný
11	KO	Komijsko (Коми)		Syktyvkar (Сыктывкар)	Severozápadný	Severný
12	ME	Marijsko (Марий-Эл)		Joškar-Ola (Йошкар-Ола)	Povolžský	Volžsko-viatský
13	MO	Mordviansko (Мордовия)		Saransk (Саранск)	Povolžský	Volžsko-viatský
15	SE	Severné Osetsko (Северная Осетия‑Алания)		Vladikavkaz (Владикавказ)	Južný	Severný Kaukaz
16	TA	Tatársko (Татарстан)		Kazaň (Казань; po tatársky: Qazan)	Povolžský	Povolžie
17	TY	Tuviansko (Тыва)		Kyzyl (Кызыл)	Sibírsky	Západná Sibír
18	UD	Udmurtsko (Удмуртия)		Iževsk (Ижевск)	Povolžský	Ural
kraje - края
22	ALT	Altajský kraj (Алтайский край)		Barnaul (Барнаул)	Sibírsky	Západná Sibír
27	KHA	Chabarovský kraj (Хабаровский край)		Chabarovsk (Хабаровск)	Ďalekovýchodný	Ďaleký východ
XX	KAM	Kamčatský kraj (Камчатский край)		Petropavlovsk-Kamčatskij (Петропавловск-Камчатский)	Ďalekovýchodný	Ďaleký Východ
23	KDA	Krasnodarský kraj (Краснодарский край)		Krasnodar (Краснодар)	Južný	Severný Kaukaz
24	KYA	Krasnojarský kraj (Красноярский край)		Krasnojarsk (Красноярск)	Sibírsky	Východná Sibír
90	PER	Permský kraj (Пeрмский край)		Perm (Перм)	Povolžský	Ural
25	PRI	Prímorský kraj (Приморский край)		Vladivostok (Владивосток)	Ďalekovýchodný	Ďaleký východ
26	STA	Stavropoľský kraj (Ставропольский край)		Stavropoľ (Ставрополь)	Južný	Severný Kaukaz
75	ZAB	Zabajkalský kraj (Забайкальский край)		Čita (Чита)	Sibírsky	Východná Sibír
oblasti - области
28	AMU	Amurská oblasť (Амурская область)		Blagoveščensk (Благовещенск)	Ďalekovýchodný	Ďaleký východ
29	ARK	Archangeľská oblasť (Архангельская область)		Archangeľsk (Архангельск)	Severozápadný	Severný
30	AST	Astrachánska oblasť (Астраханская область)		Astrachán (Астрахань)	Južný	Povolžie
31	BEL	Belgorodská oblasť (Белгородская область)		Belgorod (Белгород)	Centrálny	Centrálno-černozemný
32	BRY	Brianska oblasť (Брянская область)		Briansk (Брянск)	Centrálny	Centrálny
74	CHE	Čeľabinská oblasť (Челябинская область)		Čeľabinsk (Челябинск)	Uralský	Ural
38	IRK	Irkutská oblasť (Иркутская область)		Irkutsk (Иркутск)	Sibírsky	Východná Sibír
37	IVA	Ivanovská oblasť (Ивановская)		Ivanovo (Иваново)	Centrálny	Centrálny
76	YAR	Jaroslavlianska oblasť (Ярославская область)		Jaroslavľ (Ярославль)	Centrálny	Centrálny
39	KGD	Kaliningradská oblasť (Калининградская область)		Kaliningrad (Калининград)	Severozápadný	Severozápadný
40	KLU	Kalužská oblasť (Калужская область)		Kaluga (Калуга)	Centrálny	Centrálny
42	KEM	Kemerovská oblasť (Кемеровская область)		Kemerovo (Кемерово)	Sibírsky	Západná Sibír
43	KIR	Kirovská oblasť (Кировская область)		Kirov (Киров)	Povolžský	Volžsko-viatský
44	KOS	Kostromská oblasť (Костромская область)		Kostroma (Кострома)	Centrálny	Centrálny
45	KGN	Kurganská oblasť (Курганская область)		Kurgan (Курган)	Uralský	Ural
46	KRS	Kurská oblasť (Курская область)		Kursk (Курск)	Centrálny	Centrálno-černozemný
47	LEN	Leningradská oblasť (Ленинградская область)		Petrohrad (Санкт‑Петербург)	Severozápadný	Severozápadný
48	LIP	Lipecká oblasť (Липецкая область)		Lipeck (Липецк)	Centrálny	Centrálno-černozemný
49	MAG	Magadanská oblasť (Магаданская область)		Magadan (Магадан)	Ďalekovýchodný	Ďaleký východ
50	MOS	Moskovská oblasť (Московская область)		Moskva (Москва)	Centrálny	Centrálny
51	MUR	Murmanská oblasť (Мурманская область)		Murmansk (Мурманск)	Severozápadný	Severný
52	NIZ	Nižnonovgorodská oblasť (Нижегородская область)		Nižný Novgorod (Нижний Новгород)	Povolžský	Volžsko-viatský
53	NGR	Novgorodská oblasť (Новгородская область)		Velikij Novgorod (Великий Новгород)	Severozápadný	Severozápadný
54	NVS	Novosibírska oblasť (Новосибирская область)		Novosibirsk (Новосибирск)	Sibírsky	Západná Sibír
55	OMS	Omská oblasť (Омская область)		Omsk (Омск)	Sibírsky	Západná Sibír
56	ORE	Orenburská oblasť (Оренбургская область)		Orenburg (Оренбург)	Povolžský	Ural
57	ORL	Oriolska oblasť (Орловская область)		Oriol (Орёл)	Centrálny	Centrálny
58	PNZ	Penzianska oblasť (Пензенская область)		Penza (Пенза)	Povolžský	Povolžie
60	PSK	Pskovská oblasť (Псковская область)	nemá vlajku	Pskov (Псков)	Severozápadný	Severozápadný
62	RYA	Riazanská oblasť (Рязанская область)		Riazaň (Рязань)	Centrálny	Centrálny
61	ROS	Rostovská oblasť (Ростовская область)		Rostov nad Donom (Ростов‑на‑Дону)	Južný	Severný Kaukaz
65	SAK	Sachalinská oblasť (Сахалинская область)		Južno-Sachalinsk (Южно‑Сахалинск)	Ďalekovýchodný	Ďaleký východ
63	SAM	Samarská oblasť (Самарская область)		Samara (Самара)	Povolžský	Povolžie
64	SAR	Saratovská oblasť (Саратовская область)		Saratov (Саратов)	Povolžský	Povolžie
67	SMO	Smolenská oblasť (Смоленская область)		Smolensk (Смоленск)	Centrálny	Centrálny
66	SVE	Sverdlovská oblasť (Свердловская область)		Jekaterinburg (Екатеринбург)	Uralský	Ural
68	TAM	Tambovská oblasť (Тамбовская область)		Tambov (Тамбов)	Centrálny	Centrálno-černozemný
70	TOM	Tomská oblasť (Томская область)		Tomsk (Томск)	Sibírsky	Západná Sibír
71	TUL	Tulská oblasť (Тульская область)		Tula (Тула)	Centrálny	Centrálny
69	TVE	Tverská oblasť (Тверская область)		Tver (Тверь)	Centrálny	Centrálny
72	TYU	Ťumenská oblasť (Тюменская область)		Ťumeň (Тюмень)	Uralský	Západná Sibír
73	ULY	Ulianovská oblasť (Ульяновская область)		Ulianovsk (Ульяновск)	Povolžský	Povolžie
33	VLA	Vladimírska oblasť (Владимирская область)		Vladimír (Владимир)	Centrálny	Centrálny
34	VGG	Volgogradská oblasť (Волгоградская область)		Volgograd (Волгоград)	Južný	Povolžie
35	VLG	Vologdská oblasť (Вологодская область)		Vologda (Вологда)	Severozápadný	Severný
36	VOR	Voronežská oblasť (Воронежская область)		Voronež (Воронеж)	Centrálny	Centrálno-černozemný
mestá federálneho významu - федеральные города
77	MOW	Moskva (Москва)		Moskva (Москва)	Centrálny	Centrálny
78	SPE	Petrohrad (Санкт‑Петербург)		Petrohrad (Санкт‑Петербург)	Severozápadný	Severozápadný
autonómna oblasť - автономная область
79	YEV	Židovská autonómna oblasť (Еврейская автономная область)		Birobidžan (Биробиджан)	Ďalekovýchodný	Ďaleký východ
autonómne okruhy - автономные округа
87	CHU	Čukotský autonómny okruh (Чукотский автономный округ)		Anadyr (Анадырь)	Ďalekovýchodný	Ďaleký východ
86	KHM	Chantyjsko-mansijský autonómny okruh (Ханты-Мансийский автономный округ)		Chanty-Mansijsk (Ханты‑Мансийск)	Uralský	Západná Sibír
89	YAN	Jamalsko-nenecký autonómny okruh (Ямало-Ненецкий автономный округ)		Salechard (Салехард)	Uralský	Západná Sibír
83	NEN	Nenecký autonómny okruh (Ненецкий автономный округ)		Narian-Mar (Нарьян‑Мар)	Severozápadný	Severný

Aktuálne zmeny

Súčasné územnosprávne členenie Ruskej federácie platí od roku 1993, kedy bola uzákonená Ústava Ruskej federácie. Odvtedy došlo k niekoľkým zmenám:

Od 1. decembra 2005 spojením Permskej oblasti a Komijsko-Permského autonómneho okruhu vznikol Permský kraj
Od 1. januára 2007 sú Evenkovský a Tajmýrsky autonómny okruh integrálne začlenené do Krasnojarského kraja.
Od 1. júla 2007 sú Kamčatská oblasť a Koriacky autonómny okruh zlúčené a ich názov je Kamčatský kraj.
Od 1. januára 2008 je Usťordský buriatsky autonómny okruh začlenený do Irkutskej oblasti.
Od 1. marca 2008 sú Čitská oblasť a Agský buriatsky autonómny okruh zlúčené a ich názov je Zabajkalský kraj.
Od 18. marca 2014 sa na základe medzinárodne neuznaného referenda pripojili k Rusku dva nové subjekty Federácie, Krymská republika a mesto federálneho významu Sevastopoľ. Aj keď Rusko uvedené subjekty vo svojej ústave a zákonoch považuje sa legitímnu súčasť svojho územia, prevažná väčšina štátov sveta (vrátane Slovenska^[3]) považuje tieto územia naďalej za súčasť Ukrajiny.

Referencie

↑ Od 18. marca 2014, po pričlenení Krymu, je podľa ruských zákonov v Rusku 22 republík.
↑ Od 18. marca 2014, po pričlenení Krymu, sú podľa ruských zákonov v Rusku 3 mestá federálneho významu.
↑ Stanovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ku krymskému referendu [online]. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, 17.3.2014, [cit. 2018-07-24]. Dostupné online. Archivované 2018-07-24 z originálu.

Pozri aj

Ruský portál

[1] Od 18. marca 2014, po pričlenení Krymu, je podľa ruských zákonov v Rusku 22 republík.

[2] Od 18. marca 2014, po pričlenení Krymu, sú podľa ruských zákonov v Rusku 3 mestá federálneho významu.

[3] Stanovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ku krymskému referendu [online]. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, 17.3.2014, [cit. 2018-07-24]. Dostupné online. Archivované 2018-07-24 z originálu.

[1]

[2]

[3]