An-chuej

An-chuej
Čínsky : 安徽省 Ānhuī Shěng
Skratky: 皖 (pinyin: Wǎn)
Pôvod mena	安 ān - An-čching 徽 huī - Chuej-čou (teraz mesto Chuang-šan)
Správna jednotka	Provincia
Hlavné mesto	Che-fej
Úradné jazyky	Mandarínčina
Provinčný tajomník	Wang Jinshan
Guvernér	Chan Ťün
Rozloha	139 400 km² (22.)
Počet obyvateľov (2004)  - hustota obyvateľstva	64 610 000 (8.) 463 ob./km² (9.)
HDP (2007)  - na obyvateľa	¥ 734,6 miliardy (15.) ¥ 12 015 (28.)
HDI (2005)	0,727 (stredný) (25.)
Národnostné zloženie (2000)	Han - 99% Hui - 0.6%
ISO 3166-2	CN-34
Oficiálna webstránka http://www.ah.gov.cn
Zdroj informácií pre počet obyvateľstva a HDP: 《中国统计年鉴—2005》 China Statistical Yearbook 2005 ISBN 7503747382 Zdroj informácií pre národnostné rozloženie: 《2000年人口普查中国民族人口资料》 Tabulation on nationalities of 2000 population census of China ISBN 7105054255 * platné 31. decembra 2004

An-chuej (安徽, pchin-jin: Ānhuī) je provincia v Čínskej ľudovej republike. Nachádza sa vo vnútrozemí východnej Číny pri dolnom toku riek Jang-c’-ťiang a Chuaj-che. Na východe hraničí s provinciami Ťiang-su a Če-ťiang, na juhu s provinciou Ťiang-si, na juhozápade s Chu-pej, na západe s Che-nan, na severe sa nalou časťou dotýka provincie Šan-tung.

Názov „An-chuej“ sa najčastejšie odvodzuje od mien dvoch miest na juhu tejto provincie, An-čching a Chuej-čou (dnes Chuang-šan). Čínska skratka pre An-chuej je „Wan“, podľa dávneho štátu Wan, ako aj vrchu a rieky rovnakého mena.

História

Dnešná provincia An-chuej vznikla rozdelením vtedajšej provincie Ťiang-nan na An-chuej a Ťiang-su v roku 1666. Zatiaľ čo severná časť provincie historicky vždy inklinovala k provincii Che-nan, oblasti pozdĺž Jang-c' sú kultúrne blízke provinciám Chu-pej a Ťiang-su. Vrchy úplne na juhu sú svojráznym regiónom samy osebe.

V najstarších dobách za vlády dynastie Šang (16. až 11. storočie pred Kr.) obývali väčšinu dnešnej provincie An-chuej nečínske kmene, súhrne označované ako Tung-i. Jedno zo šangských sídelných miest Po (亳) sa nachádzalo v blízkosti dnešného Po-čou na severe provincie.

V období bojujúcich štátov sa provincia An-chuej nakrátko (278 pred Kr.) stala posledným útočiskom štátu Čchu potom, čo sa vojská štátu Čchin zmocnili ich hlavného územia v dnešnej provincii Chu-pej.

Neskôr, za dynastií Čchin a Chan, patrilo územie dnešnej provincie k niekoľkým rôznym komandériam. Na sklonku chanského obdobia sa tu uzurpátor Jüan Šu nakrátko prehlásil za cisára, ale po jeho smrti roku 199 jeho dŕžava prešla pod vládu ďalšieho z mocných, ktorým bol Cchao Cchao, zakladateľ kráľovstva Wej, jedného z Troch kráľovstiev.

V nasledujúcich storočiach sa v tomto kraji uprostred rozpadnutej ríše často striedali vládcovia. Roku 383 sa na rieke Fej odohrala významná bitka, v ktorej sa juhočínskej dynastii Východný Ťin podarilo odvrátiť nápor jedného zo šestnástich severných kráľovstiev, čím sa znovuzjednotenie Číny oddialilo o dve storočia.

Za dynastií Suej a Tchang nastalo opäť obdobie relatívneho pokoja a prosperity, až v 12. storočí sa An-chuej na čas zase premenila na pohraničnú oblasť medzi ríšami Južný Sung na juhu a Ťin na severe.

Za dynastie Ming bolo jedným z dvoch oficiálnych hlavných miest Nanking, ležiaci v tesnom východnom susedstve An-chuej v dnešnej provincii Ťiang-su. Oblasť týchto dvoch provincií bola vtedy priamo spravovaná ústrednou vládou pod označením Nan-či-li (南直隸, „Južná priama správa“).

V polovici 17. storočia nová mandžuská dynastia Čching zrušila metropolitný status južnej oblasti (pod priamou správou ponechala iba oblasť Pekingu) a premenila ju na provinciu Ťiang-nan, ktorá bola hneď rozdelená na Ťiang-su a An-chuej.

Významnejšia administratívna zmena prišla až v roku 1946, keď bolo hlavné mesto provincie prenesené z An-čchingu do Che-fej. Na začiatku Čínskej ľudovej republiky (1949) došlo k pokusu o rozdelenie provincie na severnú a južnú časť (Wan-pej a Wan-nan), ale tieto zmeny boli rýchlo odvolané (1952).

Zemepis

Chuang-šan v zime

Provincia An-chuej sa skladá z niekoľkých výrazne rozdielnych častí. Sever a stred provincie predstavuje plochá krajina Veľkej čínskej nížiny, odvodňovaná riekou Chuaj. Ďalej na juh sa terén stáva kopcovitejším. Juhom provincie preteká najväčšia čínska rieka Jang-c’. Na juhozápade ohraničuje An-chuej pohorie Ta-pie a na juhovýchode malebné hory Chuang-šan (黄山, „Žlté hory“), zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO. V nich sa nachádza aj najvyšší bod celej provincie, Lotosová hora (1 864 m). V provincií An-chuej tiež leží jedna zo štvorice posvätných buddhistických hôr Ťiou-chua-šan (1 342 m). Najväčším jezerom je s 800 km² Čchao-chu v juhovýchodnom susedstve hlavného mesta Che-fej, jezerami je posiaty najmä juh provincie pozdĺž rieky Jang-c'. Lesy pokrývajú 12 % rozlohy provincie.

Podnebie prechádza od mierneho na severe po subtropické v južných častiach provincie. Pretože An-chuej leží nie veľmi hlboko vo vnútrozemí, stretávajú sa tu pevninské a prímorské vplyvy, čo má za následok pomerne nestále počasie. Priemerné teploty v oblasti Che-fej sa pohybujú okolo 15 °C (1 °C v januári a 27 °C v júli). Ročný úhrn zrážok je veľmi premenlivý od 700 mm v nížinách na severe až po 2 000 mm v južných horách.

Významné mestá

Che-fej (合肥) An-čching (安庆) Chuang-šan (黄山) Tchung-ling (铜陵)

Ma-an-šan (马鞍山) Chuaj-nan (淮南) Peng-pu (蚌埠) Po-čou (亳州)

Hospodárstvo

Provincia An-chuej tradične patrí k ekonomicky najzaostalejším oblastiam Číny. V prepočte HDP na obyvateľa dosahuje iba tretinovú úroveň susedných provincií Če-ťiang a Ťiang-su. Priemyselne najrozvinutejšie sú okrem hlavného mesta Che-fej tiež Wu-chu a najmä Ma-an-šan s veľkými oceliarňami. Čierne uhlie sa ťaží pri meste Chuaj-nan a medené rudy pri Tung-lingu. Väčšina obyvateľstva sa však stále živí z poľnohospodárskej výroby. Na severe provincie sa pestuje pšenica a batáty, južne od rieky Chuaj prevláda ryža, sprevádzaná pšenicou. V horách Chuang-šan je významnou zložkou hospodárstva aj turistický ruch. Veľkou atrakciou sú napríklad starobylé obce Si-ti a Chung-cchun, od roku 2000 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Zaujímavosti

Z mesta Po-čou podľa tradície pochádzala legendárna hrdinka Chua Mu-lan.

Externé odkazy

• oficiálne stránky provinčnej správy (po čínsky) Archivované 2017-01-25 na Wayback Machine

Zdroj

• Informácie v infoboxe sú sčasti alebo úplne prebrané z infoboxu článku Anhui zverejneného na anglickej Wikipédii.