An-chuej: Rozdiel medzi revíziami
d robot Zmenil: mr:आंह्वी |
d prepisy, update |
||
(39 medziľahlých úprav od 24 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 13: | Riadok 13: | ||
|Mapa = China Anhui.svg |
|Mapa = China Anhui.svg |
||
|Veľkosť mapy = 275px |
|Veľkosť mapy = 275px |
||
|Pôvod mena = 安 ān - [[ |
|Pôvod mena = 安 ān - [[An-čching]] <br /> 徽 huī - Chuej-čou (teraz mesto [[Chuang-šan]]) |
||
|Správna jednotka = Provincia |
|Správna jednotka = Provincia |
||
|Hlavné mesto = [[ |
|Hlavné mesto = [[Che-fej]] |
||
|Provinčný tajomník = [[Wang Jinshan]] |
|Provinčný tajomník = [[Wang Jinshan]] |
||
|Guvernér = [[ |
|Guvernér = [[Chan Ťün]] |
||
|rozloha = 139 400 |
|rozloha = 139 400 |
||
|rozloha_poradie = 22. |
|rozloha_poradie = 22. |
||
Riadok 33: | Riadok 33: | ||
|HDI = 0,727 |
|HDI = 0,727 |
||
|HDI_poradie = 25. |
|HDI_poradie = 25. |
||
|HDI kategória = < |
|HDI kategória = <span style="color:#ffcc00">stredný</span> |
||
|Národnosti = Han - 99% <br /> Hui - 0.6% |
|Národnosti = Han - 99% <br /> Hui - 0.6% |
||
|Národnosti_rok = 2000 |
|Národnosti_rok = 2000 |
||
|Webstránka = http://www.ah.gov.cn |
|Webstránka = http://www.ah.gov.cn |
||
}} |
}} |
||
'''An-chuej''' ('''安徽''', [[pchin-jin]]: Ānhuī) je [[Čínske provincie|provincia]] v [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republike]]. Nachádza sa vo vnútrozemí východnej Číny pri dolnom toku riek [[Jang- |
'''An-chuej''' ('''安徽''', [[pchin-jin]]: Ānhuī) je [[Čínske provincie|provincia]] v [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republike]]. Nachádza sa vo vnútrozemí východnej Číny pri dolnom toku riek [[Jang-c’-ťiang]] a [[Chuaj-che]]. Na východe hraničí s provinciami [[Ťiang-su]] a [[Če-ťiang]], na juhu s provinciou [[Ťiang-si]], na juhozápade s [[Chu-pej]], na západe s [[Che-nan]], na severe sa nalou časťou dotýka provincie [[Šan-tung]]. |
||
Názov „An-chuej“ sa najčastejšie odvodzuje od mien dvoch miest na juhu tejto provincie, [[An-čching]] a [[Chuej-čou]] (dnes [[Chuang-šan (mesto)|Chuang-šan]]). Čínska skratka pre An-chuej je „Wan“, podľa dávneho štátu [[Štát Wan|Wan]], ako aj vrchu a rieky rovnakého mena. |
Názov „An-chuej“ sa najčastejšie odvodzuje od mien dvoch miest na juhu tejto provincie, [[An-čching]] a [[Chuej-čou]] (dnes [[Chuang-šan (mesto)|Chuang-šan]]). Čínska skratka pre An-chuej je „Wan“, podľa dávneho štátu [[Štát Wan|Wan]], ako aj vrchu a rieky rovnakého mena. |
||
Riadok 45: | Riadok 46: | ||
Dnešná provincia An-chuej vznikla rozdelením vtedajšej provincie [[Ťiang-nan]] na An-chuej a [[Ťiang-su]] v roku [[1666]]. Zatiaľ čo severná časť provincie historicky vždy inklinovala k provincii [[Che-nan]], oblasti pozdĺž Jang-c' sú kultúrne blízke provinciám [[Chu-pej]] a [[Ťiang-su]]. Vrchy úplne na juhu sú svojráznym regiónom samy osebe. |
Dnešná provincia An-chuej vznikla rozdelením vtedajšej provincie [[Ťiang-nan]] na An-chuej a [[Ťiang-su]] v roku [[1666]]. Zatiaľ čo severná časť provincie historicky vždy inklinovala k provincii [[Che-nan]], oblasti pozdĺž Jang-c' sú kultúrne blízke provinciám [[Chu-pej]] a [[Ťiang-su]]. Vrchy úplne na juhu sú svojráznym regiónom samy osebe. |
||
V najstarších dobách za vlády [[dynastia Šang|dynastie Šang]] ([[16. storočie pred Kr.|16.]] až [[11. storočie pred Kr.]]) obývali väčšinu dnešnej provincie An-chuej nečínske kmene, súhrne označované ako [[Tung-i]]. Jedno zo šangských sídelných miest ''Po'' (亳) sa |
V najstarších dobách za vlády [[dynastia Šang|dynastie Šang]] ([[16. storočie pred Kr.|16.]] až [[11. storočie pred Kr.]]) obývali väčšinu dnešnej provincie An-chuej nečínske kmene, súhrne označované ako [[Tung-i]]. Jedno zo šangských sídelných miest ''Po'' (亳) sa nachádzalo v blízkosti dnešného [[Po-čou]] na severe provincie. |
||
V [[obdobie |
V [[obdobie bojujúcich štátov (Čína)|období bojujúcich štátov]] sa provincia An-chuej nakrátko ([[278 pred Kr.]]) stala posledným útočiskom štátu [[Čchu (štát)|Čchu]] potom, čo sa vojská štátu [[Štát Čchin|Čchin]] zmocnili ich hlavného územia v dnešnej provincii [[Chu-pej]]. |
||
Neskôr, za dynastií [[Dynastia Čchin|Čchin]] a [[Dynastia Chan|Chan]], patrilo územie dnešnej provincie k niekoľkým rôznym [[ |
Neskôr, za dynastií [[Dynastia Čchin|Čchin]] a [[Dynastia Chan|Chan]], patrilo územie dnešnej provincie k niekoľkým rôznym [[komandéria]]m. Na sklonku chanského obdobia sa tu uzurpátor [[Jüan Šu]] nakrátko prehlásil za cisára, ale po jeho smrti roku [[199]] jeho dŕžava prešla pod vládu ďalšieho z mocných, ktorým bol [[Cchao Cchao]], zakladateľ [[kráľovstvo Wej|kráľovstva Wej]], jedného z [[Obdobie troch kráľovstiev|Troch kráľovstiev]]. |
||
V nasledujúcich storočiach sa v tomto kraji uprostred rozpadnutej ríše často striedali vládcovia. Roku [[383]] sa na rieke [[Fej-šuej|Fej]] odohrala významná bitka, v ktorej sa juhočínskej dynastii [[Dynastia Východný Ťin|Východný Ťin]] podarilo odvrátiť nápor jedného zo šestnástich severných kráľovstiev, čím sa znovuzjednotenie Číny oddialilo o dve storočia. |
V nasledujúcich storočiach sa v tomto kraji uprostred rozpadnutej ríše často striedali vládcovia. Roku [[383]] sa na rieke [[Fej-šuej|Fej]] odohrala významná bitka, v ktorej sa juhočínskej dynastii [[Dynastia Východný Ťin|Východný Ťin]] podarilo odvrátiť nápor jedného zo šestnástich severných kráľovstiev, čím sa znovuzjednotenie Číny oddialilo o dve storočia. |
||
Riadok 62: | Riadok 63: | ||
== Zemepis == |
== Zemepis == |
||
[[Súbor:Huang shan resa huangshan6.jpg|thumb|220px|left|Chuang-šan v zime]]Provincia An-chuej sa skladá z niekoľkých výrazne rozdielnych častí. Sever a stred provincie predstavuje plochá krajina [[Veľká čínska nížina|Veľkej čínskej nížiny]], odvodňovaná riekou [[Chuaj-che|Chuaj]]. Ďalej na juh sa terén stáva kopcovitejším. Juhom provincie preteká najväčšia čínska rieka [[Jang- |
[[Súbor:Huang shan resa huangshan6.jpg|thumb|220px|left|Chuang-šan v zime]]Provincia An-chuej sa skladá z niekoľkých výrazne rozdielnych častí. Sever a stred provincie predstavuje plochá krajina [[Veľká čínska nížina|Veľkej čínskej nížiny]], odvodňovaná riekou [[Chuaj-che|Chuaj]]. Ďalej na juh sa terén stáva kopcovitejším. Juhom provincie preteká najväčšia čínska rieka [[Jang-c’-ťiang|Jang-c’]]. Na juhozápade ohraničuje An-chuej pohorie [[Ta-pie]] a na juhovýchode malebné hory [[Chuang-šan]] (黄山, „Žlté hory“), zapísané na [[Svetové dedičstvo|Zozname svetového dedičstva]] [[UNESCO]]. V nich sa nachádza aj najvyšší bod celej provincie, ''Lotosová hora'' ({{m|1864|m}}). V provincií An-chuej tiež leží jedna zo štvorice [[Posvätné hory Číny|posvätných buddhistických hôr]] [[Ťiou-chua-šan]] ({{m|1342|m}}). Najväčším jezerom je s {{km2|800}} [[Čchao-chu]] v juhovýchodnom susedstve hlavného mesta [[Che-fej]], jezerami je posiaty najmä juh provincie pozdĺž rieky Jang-c'. Lesy pokrývajú 12 % rozlohy provincie. |
||
Podnebie prechádza od mierneho na severe po subtropické v južných častiach provincie. Pretože An-chuej leží nie veľmi hlboko vo vnútrozemí, stretávajú sa tu pevninské a prímorské vplyvy, čo má za následok pomerne nestále počasie. Priemerné teploty v oblasti [[Che-fej]] sa pohybujú okolo 15 |
Podnebie prechádza od mierneho na severe po subtropické v južných častiach provincie. Pretože An-chuej leží nie veľmi hlboko vo vnútrozemí, stretávajú sa tu pevninské a prímorské vplyvy, čo má za následok pomerne nestále počasie. Priemerné teploty v oblasti [[Che-fej]] sa pohybujú okolo 15 °C (1 °C v januári a 27 °C v júli). Ročný úhrn zrážok je veľmi premenlivý od {{mm|700|m}} v nížinách na severe až po {{mm|2000|m}} v južných horách. |
||
== Významné mestá == |
== Významné mestá == |
||
Riadok 87: | Riadok 88: | ||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* [http://www.ah.gov.cn oficiálne stránky provinčnej správy (po čínsky)] |
* [http://www.ah.gov.cn oficiálne stránky provinčnej správy (po čínsky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170125203042/http://www.ah.gov.cn/ |date=2017-01-25 }} |
||
== Zdroj == |
== Zdroj == |
||
* {{preklad infoboxu|en|Anhui|273397279}} |
* {{preklad infoboxu|en|Anhui|273397279}} |
||
{{Administratívne členenie Číny}} |
|||
{{Provincie Číny}} |
|||
⚫ | |||
[[Kategória:An-chuej| ]] |
[[Kategória:An-chuej| ]] |
||
⚫ | |||
[[ace:Anhui]] |
|||
[[ar:آنهوي]] |
|||
[[bg:Анхуей]] |
|||
[[bo:ཨན་ཧུའེ་ཞིང་ཆེན།]] |
|||
[[ca:Anhui]] |
|||
[[cs:An-chuej]] |
|||
[[cy:Anhui]] |
|||
[[da:Anhui]] |
|||
[[de:Anhui]] |
|||
[[en:Anhui]] |
|||
[[eo:Anhujo]] |
|||
[[es:Anhui]] |
|||
[[et:Anhui]] |
|||
[[eu:Anhui]] |
|||
[[fa:آنهوئی]] |
|||
[[fi:Anhui]] |
|||
[[fj:Anhui]] |
|||
[[fr:Anhui]] |
|||
[[ga:Anhui]] |
|||
[[gan:安徽]] |
|||
[[gv:Anhui]] |
|||
[[hak:Ôn-fui-sén]] |
|||
[[he:אנחווי]] |
|||
[[hi:अनहुइ]] |
|||
[[hu:Anhui]] |
|||
[[id:Anhui]] |
|||
[[it:Anhui]] |
|||
[[ja:安徽省]] |
|||
[[ko:안후이 성]] |
|||
[[lt:Anhui]] |
|||
[[mr:आंह्वी]] |
|||
[[ms:Anhui]] |
|||
[[nl:Anhui]] |
|||
[[no:Anhui]] |
|||
[[pam:Anhui]] |
|||
[[pl:Anhui]] |
|||
[[pnb:انہوئی]] |
|||
[[pt:Anhui]] |
|||
[[ro:Anhui]] |
|||
[[ru:Аньхой]] |
|||
[[sr:Анхуеј]] |
|||
[[sv:Anhui]] |
|||
[[sw:Anhui]] |
|||
[[ta:அன்ஹுயி மாகாணம்]] |
|||
[[th:มณฑลอานฮุย]] |
|||
[[tl:Anhui]] |
|||
[[tr:Anhui]] |
|||
[[ug:ئەنخۇي ئۆلكىسى]] |
|||
[[uk:Провінція Аньхой]] |
|||
[[vi:An Huy]] |
|||
[[wa:Anhoui]] |
|||
[[war:Anhui]] |
|||
[[wuu:安徽省]] |
|||
[[zh:安徽省]] |
|||
[[zh-classical:安徽]] |
|||
[[zh-min-nan:An-hui-séng]] |
|||
[[zh-yue:安徽]] |
Aktuálna revízia z 17:42, 19. december 2023
An-chuej | |||||||||
| |||||||||
Skratky: 皖 (pinyin: Wǎn) | |||||||||
Pôvod mena | 安 ān - An-čching 徽 huī - Chuej-čou (teraz mesto Chuang-šan) | ||||||||
Správna jednotka | Provincia | ||||||||
Hlavné mesto | Che-fej | ||||||||
Úradné jazyky | Mandarínčina | ||||||||
Provinčný tajomník | Wang Jinshan | ||||||||
Guvernér | Chan Ťün | ||||||||
Rozloha | 139 400 km² (22.) | ||||||||
Počet obyvateľov (2004) - hustota obyvateľstva |
64 610 000 (8.) 463 ob./km² (9.) | ||||||||
HDP (2007) - na obyvateľa |
¥ 734,6 miliardy (15.) ¥ 12 015 (28.) | ||||||||
HDI (2005) | 0,727 (stredný) (25.) | ||||||||
Národnostné zloženie (2000) | Han - 99% Hui - 0.6% | ||||||||
ISO 3166-2 | CN-34 | ||||||||
Oficiálna webstránka http://www.ah.gov.cn | |||||||||
Zdroj informácií pre počet obyvateľstva a HDP: 《中国统计年鉴—2005》 China Statistical Yearbook 2005 Zdroj informácií pre národnostné rozloženie:ISBN 7503747382 《2000年人口普查中国民族人口资料》 Tabulation on nationalities of 2000 population census of China * platné 31. decembra 2004
ISBN 7105054255 |
An-chuej (安徽, pchin-jin: Ānhuī) je provincia v Čínskej ľudovej republike. Nachádza sa vo vnútrozemí východnej Číny pri dolnom toku riek Jang-c’-ťiang a Chuaj-che. Na východe hraničí s provinciami Ťiang-su a Če-ťiang, na juhu s provinciou Ťiang-si, na juhozápade s Chu-pej, na západe s Che-nan, na severe sa nalou časťou dotýka provincie Šan-tung.
Názov „An-chuej“ sa najčastejšie odvodzuje od mien dvoch miest na juhu tejto provincie, An-čching a Chuej-čou (dnes Chuang-šan). Čínska skratka pre An-chuej je „Wan“, podľa dávneho štátu Wan, ako aj vrchu a rieky rovnakého mena.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Dnešná provincia An-chuej vznikla rozdelením vtedajšej provincie Ťiang-nan na An-chuej a Ťiang-su v roku 1666. Zatiaľ čo severná časť provincie historicky vždy inklinovala k provincii Che-nan, oblasti pozdĺž Jang-c' sú kultúrne blízke provinciám Chu-pej a Ťiang-su. Vrchy úplne na juhu sú svojráznym regiónom samy osebe.
V najstarších dobách za vlády dynastie Šang (16. až 11. storočie pred Kr.) obývali väčšinu dnešnej provincie An-chuej nečínske kmene, súhrne označované ako Tung-i. Jedno zo šangských sídelných miest Po (亳) sa nachádzalo v blízkosti dnešného Po-čou na severe provincie.
V období bojujúcich štátov sa provincia An-chuej nakrátko (278 pred Kr.) stala posledným útočiskom štátu Čchu potom, čo sa vojská štátu Čchin zmocnili ich hlavného územia v dnešnej provincii Chu-pej.
Neskôr, za dynastií Čchin a Chan, patrilo územie dnešnej provincie k niekoľkým rôznym komandériam. Na sklonku chanského obdobia sa tu uzurpátor Jüan Šu nakrátko prehlásil za cisára, ale po jeho smrti roku 199 jeho dŕžava prešla pod vládu ďalšieho z mocných, ktorým bol Cchao Cchao, zakladateľ kráľovstva Wej, jedného z Troch kráľovstiev.
V nasledujúcich storočiach sa v tomto kraji uprostred rozpadnutej ríše často striedali vládcovia. Roku 383 sa na rieke Fej odohrala významná bitka, v ktorej sa juhočínskej dynastii Východný Ťin podarilo odvrátiť nápor jedného zo šestnástich severných kráľovstiev, čím sa znovuzjednotenie Číny oddialilo o dve storočia.
Za dynastií Suej a Tchang nastalo opäť obdobie relatívneho pokoja a prosperity, až v 12. storočí sa An-chuej na čas zase premenila na pohraničnú oblasť medzi ríšami Južný Sung na juhu a Ťin na severe.
Za dynastie Ming bolo jedným z dvoch oficiálnych hlavných miest Nanking, ležiaci v tesnom východnom susedstve An-chuej v dnešnej provincii Ťiang-su. Oblasť týchto dvoch provincií bola vtedy priamo spravovaná ústrednou vládou pod označením Nan-či-li (南直隸, „Južná priama správa“).
V polovici 17. storočia nová mandžuská dynastia Čching zrušila metropolitný status južnej oblasti (pod priamou správou ponechala iba oblasť Pekingu) a premenila ju na provinciu Ťiang-nan, ktorá bola hneď rozdelená na Ťiang-su a An-chuej.
Významnejšia administratívna zmena prišla až v roku 1946, keď bolo hlavné mesto provincie prenesené z An-čchingu do Che-fej. Na začiatku Čínskej ľudovej republiky (1949) došlo k pokusu o rozdelenie provincie na severnú a južnú časť (Wan-pej a Wan-nan), ale tieto zmeny boli rýchlo odvolané (1952).
Zemepis
[upraviť | upraviť zdroj]Provincia An-chuej sa skladá z niekoľkých výrazne rozdielnych častí. Sever a stred provincie predstavuje plochá krajina Veľkej čínskej nížiny, odvodňovaná riekou Chuaj. Ďalej na juh sa terén stáva kopcovitejším. Juhom provincie preteká najväčšia čínska rieka Jang-c’. Na juhozápade ohraničuje An-chuej pohorie Ta-pie a na juhovýchode malebné hory Chuang-šan (黄山, „Žlté hory“), zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO. V nich sa nachádza aj najvyšší bod celej provincie, Lotosová hora (1 864 m). V provincií An-chuej tiež leží jedna zo štvorice posvätných buddhistických hôr Ťiou-chua-šan (1 342 m). Najväčším jezerom je s 800 km² Čchao-chu v juhovýchodnom susedstve hlavného mesta Che-fej, jezerami je posiaty najmä juh provincie pozdĺž rieky Jang-c'. Lesy pokrývajú 12 % rozlohy provincie.
Podnebie prechádza od mierneho na severe po subtropické v južných častiach provincie. Pretože An-chuej leží nie veľmi hlboko vo vnútrozemí, stretávajú sa tu pevninské a prímorské vplyvy, čo má za následok pomerne nestále počasie. Priemerné teploty v oblasti Che-fej sa pohybujú okolo 15 °C (1 °C v januári a 27 °C v júli). Ročný úhrn zrážok je veľmi premenlivý od 700 mm v nížinách na severe až po 2 000 mm v južných horách.
Významné mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Provincia An-chuej tradične patrí k ekonomicky najzaostalejším oblastiam Číny. V prepočte HDP na obyvateľa dosahuje iba tretinovú úroveň susedných provincií Če-ťiang a Ťiang-su. Priemyselne najrozvinutejšie sú okrem hlavného mesta Che-fej tiež Wu-chu a najmä Ma-an-šan s veľkými oceliarňami. Čierne uhlie sa ťaží pri meste Chuaj-nan a medené rudy pri Tung-lingu. Väčšina obyvateľstva sa však stále živí z poľnohospodárskej výroby. Na severe provincie sa pestuje pšenica a batáty, južne od rieky Chuaj prevláda ryža, sprevádzaná pšenicou. V horách Chuang-šan je významnou zložkou hospodárstva aj turistický ruch. Veľkou atrakciou sú napríklad starobylé obce Si-ti a Chung-cchun, od roku 2000 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Z mesta Po-čou podľa tradície pochádzala legendárna hrdinka Chua Mu-lan.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Informácie v infoboxe sú sčasti alebo úplne prebrané z infoboxu článku Anhui zverejneného na anglickej Wikipédii.