Rubídium

Tlak pary
Rubídium; (rubidium)
	rubídium → stroncium
	Periodická tabuľka
	5. perióda, 1. skupina, blok s
	alkalické kovy, kovy
Vzhľad
	šedobiely kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	85,4678 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Kr] 5s1
Atómový polomer	248 pm
Kovalentný polomer	220 pm
Kovový polomer	248 pm
Van der Waalsov pol.	303 pm
Iónový polomer; pre: Rb+	148 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	0,82 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 403 kJ.mol−1; 2: 2 632,1 kJ.mol−1; 3: 3 859,4 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	I
Št. potenciál; (Rb+/Rb)	−2,925 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	1,532 kg·dm−3
Hustota kvapaliny; (pri 312,46 K)	1,46 kg·dm−3
Teplota topenia	312,46 K (39,31 °C)
Teplota varu	961 K (687,85 °C)
Kritický bod	2 093 K; 16 MPa
Sk. teplo topenia	2,19 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	75,77 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	31,060 J·mol−1·K−1
Iné
Kryštálová sústava	kubická, priestorovo centrovaná
Magnetizmus	paramagnetický
Elektrický odpor	128 nΩ·m
Rýchl. zvuku	1 300 m·s−1
Youngov modul	2,4 GPa
Pružnosť v šmyku	2,5 GPa
Tvrdosť (Mohs)	0,3
Tvrdosť (Brinell)	0,216 MPa
Reg. číslo CAS	7440-17-7
Izotop(y) (vybrané)
Commons ponúka multimediálny obsah na tému rubídium.
	Chemický portál

Rubídium (rubidium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Rb a protónové číslo 37. Rubídium patrí medzi alkalické kovy, vyznačuje sa veľkou reaktivitou a mimoriadne nízkym redox-potenciálom. Je to mäkký, ľahký a striebrolesklý kov, ktorý mimoriadne rýchlo, až explozívne, reaguje s kyslíkom i vodou a v prírode sa s ním preto stretávame iba vo forme zlúčenín.

Elementárne kovové rubídium je možné dlhodobo uchovávať pod vrstvou alifatických uhľovodíkov ako petrolej alebo nafta, s ktorými nereaguje. Soli rubídia farbia plameň na svetlofialovo.

Rubídium bolo objavené v roku 1861 nemeckým chemikom Robertom W. Bunsenom a nemeckým fyzikom Gustavom R. Kirchhoffom použitím nimi objavenej spektrálnej analýzy.

Výskyt v prírode, výroba a využitie

Vďaka svojej veľkej reaktivite sa v prírode stretávame iba so zlúčeninami rubídia a to len s mocenstvom Rb⁺.

Obsah rubídia v zemskej kôre je pomerne vysoký, predpokladá sa, že zemská kôra obsahuje 100 – 300 mg Rb/kg. Priemerný obsah v morskej vode je približne 0,12 mg Rb/l. Vo vesmíre sa predpokladá výskyt jedného atómu rubídia na približne 6 miliárd atómov vodíka.

V mineráloch zvyčajne sprevádza rubídium ostatné alkalické kovy. Pravdepodobne najvýznamnejší výskyt je v minerále lepidolit, čo je pomerne značne komplikovaný hlinito-kremičitan lítio-draselný. V tomto minerále sa obsah rubídia pohybuje okolo hodnoty 1,5%

Elementárne rubídium sa vyrába elektrolýzou roztaveného chloridu rubidného na železnej katóde. Na grafitovej anóde pritom vzniká plynný chlór.

Vzhľadom k svojej mimoriadnej nestálosti a reaktivite má kovové rubídium len minimálne praktické využitie.

Jeho nízky ionizačný potenciál dáva možnosť jeho uplatneniu vo fotočlánkoch, slúžiacich na priamu premenu svetelnej energie na elektrickú. Zároveň je preto perspektívnym médiom pre iónové motory, ako pohonné jednotky kozmických plavidiel.
Pri výrobe katódových trubíc pracujúcich s nízkotlakovou náplňou inertného plynu sa rubídium používa ako filter na zachytenie a odstránenie posledných zvyškov reaktívnych primiešaných plynov.
Soli rubídia sa pridávajú do zmesí zábavnej pyrotechniky a farbia vzniknuté svetelné efekty do fialova.

V chemických zlúčeninách sa rubídium vyskytuje zásadne a iba ako kladne jednomocné Rb⁺. Medzi známejšie zlúčeniny patria tieto chemické látky:

Reakciou rubídia s kyslíkom vzniká superoxid rubídny RbO₂.

Rb + O₂ → RbO₂

Reakcia rubídia s vodou vedie k vzniku silne zásaditej zlúčeniny, hydroxidu rubídneho RbOH, ktorý je na rozdiel od analogických zlúčenín sodíka a draslíka málo hygroskopický a je len veľmi obmedzene rozpustný vo vode.