Neptúnium

chemický prvok s protónovým číslom 93

Neptúnium (lat. Neptunium), chemická značka Np, je chemický prvok s protónovým číslom 93 a je prvým z radu transuránov a piatym prvkom z radu aktinoidov. Syntetizovaný bol v roku 1940 E. M. McMillanom a P. H. Abelsonom na Californskej univerzite v Berkeley.[1] Neptúnium bolo syntetizované podľa schémy

Neptúnium
(neptunium)
urán ← neptúnium → plutónium
Pm

Np
 
93
Periodická tabuľka
7. perióda, 3. skupina, blok f
aktinoidy, transurány, kovy
Vzhľad
strieborný kov
neptúnium
Emisné spektrá
Emisné spektrum
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť (237) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Rn] 5f4 6d1 7s2
Atómový polomer 155 pm
Kovalentný polomer 190 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1,36 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 604,5 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) III, IV, V, VI, VII
Št. potenciál
(NpVII/NpO22+)
0,59 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 20,45 kg·dm−3
Teplota topenia 910 K (636,85 °C)
Teplota varu 4 273 K (3 999,85 °C)
Sk. teplo topenia 3,20 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 336 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 29,46 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 2 194 2 437
Iné
Kryštálová sústava rombická (nad 280 °C tetragonálna, nad 313 °C kubická)

γ

Magnetizmus paramagnetický
Elektrický odpor 1,220 nΩ·m
Tep. vodivosť 6,3 W·m−1·K−1
Reg. číslo CAS 7439-99-8
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
 235Np synt. 396,1 d. α 5,192 231Pa
 235Np synt. 396,1 d. ε 0,124 235U
 236Np synt. 1,54x105 r. ε 0,940 236U
 236Np synt. 1,54x105 r. β- 0,940 236Pu
 236Np synt. 1,54x105 r. α 5,020 232Pa
 237Np synt. 2,144x106 r. SF
α
4,959 233Pa
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému neptúnium.

Jadro pohltí neutrón, pričom sa premení na ťažší, ale nestabilný izotop uránu, ktorý sa β premenou premení na . Prvýkrát sa podarilo izolovať makroskopické množstvo neptúnia v roku 1944 L. B. Magnusonovi a T. J. La Champelovi. Neptúnium dostalo meno podľa poslednej planéty slnečnej sústavy, Neptúna. Ide o umelý rádioaktívny kov striebornej farby.

Prvé pokusy na prípravu jeho izotopov boli vykonané skôr, už v polovici 30. rokov 20. storočia. Navrhnutá metóda využívala fakt, že zachytením neutrónov často vzniká beta-aktívny izotop a následne ťažší prvok.

Referencie

upraviť
  1. MCMILLAN, Edwin; ABELSON, Philip Hauge. Radioactive Element 93. Physical Review, 1940-06-15, roč. 57, čís. 12, s. 1185–1186. Dostupné online [cit. 2023-10-01]. DOI10.1103/PhysRev.57.1185.2.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému neptúnium