Európska vesmírna agentúra

Európska vesmírna agentúra alebo Európska kozmická agentúra (ESA, European Space Agency) je medzivládna organizácia na výskum vesmíru založená v roku 1974, ktorá má v súčasnosti 22 členských štátov. Sídlo jej riaditeľstva je v Paríži a jej jednotlivé centrá sú vo zvyšných členských štátoch. Zamestnáva zhruba 1 900 zamestnancov (vrátane subdodávateľov a zamestnancov jednotlivých štátnych kozmických agentúr). Na rok 2013 mala plánovaný ročný rozpočet 4,282 miliárd €.

Európska vesmírna agentúra
Právna forma	akciová spoločnosť
Odvetvie	astronautika
Založená	1974
Sídlo	Paríž, Francúzsko
Pôvod	Európa
Vedenie	Johann-Dietrich Wörner(generálny riaditeľ, od júla 2015)
Územný rozsah	Európa
Web	www.esa.int

Kozmodróm ESA je Guyanské kozmické centrum v Kourou v juhoamerickej Francúzskej Guyane, z ktorého je možné vďaka jeho blízkosti k rovníku ľahko dosiahnuť komerčne dôležité obežné dráhy. Vďaka spoľahlivému a výkonnému nosiču Ariane 4 ESA získala dôležité miesto na trhu kozmických dopravcov v súčasnosti posilnené novou výkonnou raketou Ariane 5. Zároveň sa v posledných rokoch stala druhým najvýznamnejším hráčom na poli kozmického výskumu spolu s NASA.

Členské štáty, rozpočet a organizačná štruktúra

     členské štáty ESA

     členské štáty ECS

     štáty s podpísanou dohodou o spolupráci

Sídlo ESA v Paríži vo Francúzsku

Členmi ESA sú: Belgicko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo a Taliansko. Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Slovensko, Slovinsko a Kanada spolupracujú s ESA na niektorých projektoch na základe vzájomných zmlúv. Slovensko sa stalo členom ESA 16. februára 2015 podpisom zmluvy o spolupracujúcom štáte. V apríli 2010 podpísalo s ESA prvú základnú zmluvu – tzv. Dohodu o spolupráci (Cooperation Agreement). ESA tiež spolupracuje s Európskou úniou, od ktorej je inak nezávislá.

Rozpočet ESA na rok 2006 bol schválený členskými štátmi na ministerskej konferencii v decembri 2005 v Berlíne vo výške necelých 3 miliárd €. Ide síce o druhý najvyšší rozpočet kozmickej agentúry po NASA, ale v porovnaní s americkým kozmickým programom je zhruba iba štvrtinový (rozpočet NASA je približne 13 miliárd €). Na druhej strane má ale väčšina členských krajín svoj vlastný kozmický program, takže celkové výdaje na kozmický výskum sú v Európe takmer dvojnásobné a niektoré projekty (ako napr. navigačný systém Galileo) finančne podporuje aj EÚ. V roku 2013 bol plánovaný rozpočet navŕšený na 4,282 miliárd €.

Centrála agentúry je umiestnená v Paríži. V holandskom Noordwijku je umiestnené vývojové centrum pre kozmické lode a ďalšie technológie ESTEC (angl. European Space Research and Technology Centre). V nemeckom Darmstadte je umiestnená centrála ESOC (angl. European Space Operations Centre), odkiaľ sú riadené satelity a vesmírne sondy. Centrum pre výcvik astronautov EAC (angl. European Astronauts Centre) sa nachádza tiež v Nemecku, v meste Kolín nad Rýnom. Neďaleko Ríma, v meste Frascati, sa nachádza výskumné stredisko ESRIN (angl. European Space Research Institute), ktorého úlohou je okrem iného zhromažďovať, ukladať a ďalej distribuovať dáta zo satelitov a sond.

História

ESA vznikla v roku 1973 z Európskej organizácie pre výskum vesmíru (ESRO – European Space Research Organisation) a Európskej organizácie pre vývoj štartovacích zariadení (ELDO – European Launch Development Organisation), ktorá sa stala jej súčasťou pod názvom Európske centrum výskumu vesmíru a technológií (ESTEC – European Space Research and Technology Centre).

Vedenie

Medzi rokmi 2003 až 2015 bol generálnym riaditeľom Jean-Jacques Dordain.

Podľa rozhodnutia rady z decembra 2020 bude od júla 2021 novým generálnym riaditeľom rakúsky geofyzik Josef Aschbacher. V súčasnosti je riaditeľom pre program pozorovania Zeme a vedie ESRIN, centrum pre pozorovanie Zeme pri Ríme.

Program ESA

ESA vysiela svojich kozmonautov na základe zmlúv s Ruskou kozmickou agentúrou Sojuzmi na ISS. Prevádzkuje rakety Ariane, ktoré vynášajú kozmické družice na obežnú dráhu. Vyvíja ATV, ktorý bude slúžiť ako zásobovacia vesmírna loď pre ISS. ESA spoločne s NASA prevádzkovala laboratórium Spacelab, ktorý vynášal americký Space Shuttle.

Za posledných 30 rokov zaznamenala Európa zopár prvenstiev vo výskume slnečnej sústavy a nášho Vesmíru: od stretnutia sa s kométou Halley v roku 1986, vyslania sondy na Saturnov mesiac Titan, študovania Slnka s presnosťou akou nikdy predtým študované nebolo, až po fotografovanie tých najvzdialenejších galaxií.

ESA chce pokračovať v týchto úspechoch, a preto sa už dnes pozerá dopredu na nasledujúcich 20 rokov svojím programom Kozmická vízia. Toto je cesta budovaná na pevných základoch, práca, ktorou je možné prekonávať vedecké, intelektuálne a technologické výzvy zajtrajška. Program Kozmická vízia je začiatkom dôležitých štúdií v oblasti vesmírnych vied, získavania poznatkov o existencii nových svetov a o vývoji života vo Vesmíre od Veľkého tresku až po dnešok.

Kozmická vízia

V jadre programu Kozmická vízia leží zopár fundamentálnych myšlienok:

• podmienky vzniku planét a vznik života
• ako funguje slnečná sústava
• základné fyzikálne zákony Vesmíru
• pôvod a zloženie Vesmíru

Projekty prieskumu Zeme

Satelity ESA určené na pozorovanie Zeme vyniesli Európu na poprednú priečku v oblasti štúdia globálneho počasia, pretože významne obohatili naše poznatky o počasí na Zemi a o jej klimatických zmenách. Množstvo informácií o počasí, environmentálnych úkazoch a klimatických zmenách priniesla meteorologickej komunite od roku 1970 séria satelitov Meteosat za pomoci satelitov Envisat a ERS.

Budúce výskumné satelity ESA určené na štúdium Zeme (Earth Explorer satellites) poskytnú vedcom príležitosť použiť prelomové technológie pri riešení určitých problémov a štúdiu interakcie medzi atmosférou, biosférou, hydrosférou, kryosférou a vnútrom Zeme ako aj pri štúdiu vplyvu, ktorý má činnosť ľudí na prirodzené procesy Zeme.

Budúce výskumné misie určené na pozorovanie Zeme (EarthWatch missions) zabezpečia nepretržitý tok informácií a operačné služby napríklad pre predpovede počasia. V súčasnosti je v prevádzke druhá generácia satelitov Meteosat (Meteosat Second Generation satellites) a tiež MetOp-A, prvý meteorologický satelit na polárnej orbite. Päť satelitov, nazývaných Sentinels, sa vyvíja pod záštitou európskej iniciatívy globálneho monitoringu a bezpečnosti GMES.

• Earth explorers – súbor projektov pre prieskum planéty Zem.
  • CryoSat – prieskum a výskum kryosféry, zmrznutej vody vo forme snehu, ľadovcov, plávajúcich krýh či trvalo zmrznutej pôdy.
  • GOCE – vytvorenie modelu gravitačného poľa vo vysokom rozlíšení.
  • ADM-Aeolus – zmapovanie globálneho rozloženia a pohybu vzdušných más.
  • EarthCARE – pre pochopenie vzťahov medzi oblačnosťou, radiácie a aerosólom a k odhaleniu procesov, akými sa podieľajú na globálnej klíme.

Výskum slnečnej sústavy

Podľa vedcov sa naša slnečná sústava zrodila pred 4,6 miliardami rokov. Odvtedy sa jej planéty a mesiace vyvíjali veľmi odlišne. Pre pochopenie slnečnej sústavy a unikátnosti Zeme uskutočnila ESA už v minulosti zopár úspešných vedeckých misií.

Mars Express objavil na Marse vodu a mapuje jeho povrch. Venus Express nazerá do atmosféry Venuše s cieľom študovať enormné skleníkový efekt. Sonda Huygens pristala na Saturnovom mesiaci Titane a študovala jeho chémiu a mineralógiu. Rosseta je na ceste smerom ku kométe 67/P Churyumov-Gerasimensko s ktorou by sa mala stretnúť v roku 2014. Mala by pomôcť vedcom pochopiť či vodu a život na Zem priniesli kométy. Misia BepiColombo bude skúmať Merkúr, planétu najbližšiu k Slnku, aby sme lepšie chápali ako sa tvoria planéty v blízkosti hviezd.

ExoMars bude prvou misiou ESA, ktorá bude skúmať povrch iného sveta pomocou robotického vozidla. Jedným z jeho ambicióznych cieľov bude, zistiť, či na Marse existoval život alebo či ešte existuje aj teraz. Toto je jedna z výnimočných otázok súčasnosti a jej zodpovedanie je nevyhnutnou podmienkou pre prípravu budúceho výskumu červenej planéty ľuďmi.

Planetárne misie ESA:

• Giotto – sonda určená na pozorovanie Halleyovej kométy v roku 1985
• Huygens – pristávací modul určený na prieskum Saturnovho mesiaca Titanu
• Mars Express – sonda skúmajúca planétu Mars s neúspešným pristávacím modulom
• Rosetta – sonda určená na výskum kométy s pristávacím modulom
• SMART-1 – experimentálna technologická sonda skúmajúca Mesiac
• Venus Express – sonda určená na prieskum planéty Venuša
• Don Quijote – súbor dvoch sond určených na pokusný odklon dráhy blízkozemskej planétky
• BepiColombo – sonda určená na výskum planéty Merkúr
• v rámci programu Aurora
  • ExoMars – misia vozidla určeného na hľadanie stôp života na Marse, súčasťou geofyzikálny modul
  • Mars Sample Return – súbor niekoľkých sond a pristávacieho modulu určených na dopravu vzoriek pôdy z Marsu napäť na Zem

Navigačné a bezpečnostné systémy v spolupráci s EÚ

Po mobilných telefónoch a internete je satelitná navigácia najnovším príspevkom z oblasti vesmírnych technológií pre každodenný život. Satelity obiehajúce Zem vám dokážu priniesť informácie o tom, kde sa nachádzate nepretržite 24 hodín denne.

Benefity satelitnej navigácie objavujú všetci od vodičov áut a kamiónov cez farmárov až po jachtárov a turistov. Vďaka veľmi presnej a spoľahlivej satelitnej navigácii zažíva revolúciu kontrola leteckej a lodnej dopravy, záchranné operácie, manažment krízových situácií a podpora služieb na presadzovanie zákonov.

Program Galileo je spoločná iniciatíva Európskej komisie a ESA s cieľom vytvoriť vlastný nezávislý globálny civilný satelitný systém, ktorý bude kompatibilný s už existujúcim americkým systémom GPS a ruským systémom GLONASS, kontrolovaných armádou. Tieto dva systémy sú v súčasnosti rozšírené o EGNOS, Európsky Geostacionárny Navigačný Overlay Servis, ktorý je predskokanom európskeho systému Galileo a prvým konkrétnym krokom Európy smerom k satelitnej navigácii.

Rozsah potenciálnych aplikácií pre systém Galileo je extrémne veľký. Okrem sektorov týkajúcich sa prepravy budú jeho pokročilé technologické prvky využiteľné aj v mnohých iných ekonomických sektoroch.

Galileo bude plne v prevádzke v roku 2013, pomocou konštelácie 30 satelitov obiehajúcich Zem vo výške viac než 23 000 km. Prvé dve testovacie satelity systému GIOVE-A a B už boli vypustené.

• EGNOS – systém vyhodnocujúci presnosť navigačných systémov GPS a Glonass
• Navigačný systém Galileo – autonómny satelitný navigačný systém
• GMES – satelitný systém monitorujúci životné prostredie a bezpečnosť

ISS

ISS alebo Medzinárodná vesmírna stanica je ľahko viditeľná aj voľným ľudským okom, keďže obieha iba vo výške 400 km nad Zemou. Je to majstrovské dielo celosvetovej spolupráce spojujúcej USA, Rusko, Japonsko, Kanadu a Európu do najväčšieho združenia v histórii vedy.

Európska účasť v tomto spolku je s pomocou ESA príbehom dôležitých technologických a vedeckých úspechov. Bola veľkým stimulom pre európsky priemysel, ktorý urobil veľký pokrok pri rozvoji a výrobe najmodernejších vesmírnych systémov a hardvéru.

Európskym kľúčovým príspevkom pre ISS je viacúčelové vedecké laboratórium Columbus. V ňom môžu byť vykonávané experimenty v beztiažovom prostredí. Používanie tohto unikátneho zariadenia a využitie jeho bezkonkurenčných príležitostí sa začne čoskoro.

ESA tiež disponuje Automatickým transportným prostriedkom (ATV), čo je séria bezpilotných vesmírnych lodí, ktoré sa dokážu k ISS pripojiť a odpojiť automaticky a sú schopné dopravy nákladu jedla, pohonných hmôt a iných zásob. ATV tiež pomáha pri manévroch ISS na správnu obežnú dráhu a odstraňovaní odpadu určeného na zhorenie v atmosfére.

S cieľom nadviazať na úspechy ATV sa pripravujú plány moderného plavidla pre návrat na Zem, ktoré namiesto odstraňovania odpadu z ISS bude schopné návratu na Zem s nákladom a ukončenými experimentami

• Columbus – vedecký modul stanice ISS
• Automated Transfer Vehicle – automatická zásobovacia kozmická loď
• ERA – robotická manipulačná ruka
• Cupola – zasklený výklenok umožňujúci výhľad na ISS

Externé odkazy

Kozmonautický portál

• Portál ESA
• www.kozmonautika.sk Portál pre popularizáciu kozmického výskumu Archivované 2014-05-17 na Wayback Machine