Elektrický odpor
Elektrický odpor je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje schopnosť materiálu zabraňovať prechodu elektricky nabitých častíc. Je definovaný ako podiel napätia a prúdu prechádzajúceho predmetom následkom tohto napätia.
Ohmov zákon pre časť elektrického vodiča: elektrický prúd pretekajúci vodičom je priamo úmerný rozdielu elektrických napätí na koncoch vodiča a nepriamo úmerný elektrickému odporu vodiča:
Z Ohmovho zákona vyplýva, že podiel je pre daný vodič konštantný a nezávislý od napätia alebo prúdu vo vodiči. Potom pre každý vodič môžeme zaviesť charakteristickú veličinu – elektrický odpor R. Vodiče, pre ktoré platí Ohmov zákon, nazývame lineárne (ohmické), ostatné vodiče nazývame nelineárne.
Značkou elektrického odporu je R a jeho jednotkou je ohm (Ω). Elektrický odpor môžeme zmerať ohmmetrom alebo za pomoci RLC mostíka. Súčiastkou s definovaným elektrickým odporom je rezistor.
Merný odpor
upraviťMerný odpor je odpor vodiča jednotkovej dĺžky a jednotkového prierezu. Rešpektuje skutočnosť, že rôzne materiály kladú elektrickému prúdu rôzny odpor, pretože majú rôznu štruktúru. Jeho značkou je ρ a jednotkou je ohm meter (Ωm).
|
Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |