Discovery (raketoplán)

Raketoplány

Enterprise (na atmosférické skúšky)
Pathfinder (na pozemné skúšky)
Columbia (zničený v roku 2003)
Challenger (zničený v roku 1986)
Discovery (vyradený v roku 2011)
Atlantis (vyradený v roku 2011)
Endeavour (vyradený v roku 2011)

Buran (vyradený, poškodený v roku 2002)
Ptička (nedokončený)
2.01 (nedokončený)
2.02 (rozobratý)
2.03 (rozobratý)

Discovery (podľa označenia NASA pre orbitálne dopravné prostriedky OV-103) bol raketoplán NASA, ktorý bol používaný v programe Space Shuttle v rokoch 1984 až 2011. Bol vyrobený ako tretí operačný raketoplán po raketoplánoch Columbia (OV-102) a Challenger (OV-099). Je to raketoplán s najväčším počtom ukončených letov – 39.

Do jeho vyradenia bol najstarším slúžiacim raketoplánom. Po prvýkrát vyštartoval 30. augusta 1984 (misia STS-41-D). V minulosti sa podieľal aj na výskumných misiách, avšak v posledných rokoch svojej aktívnej činnosti vykonával len zásobovacie misie pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).

Raketoplán bol pomenovaný Discovery (v preklade „objav, objavovanie“) predovšetkým po lodi moreplavca Jamesa Cooka, na ktorej v rokoch 1776 – 1780 vykonal svoju tretiu a poslednú cestu do Pacifiku. Medzi ďalšími slávnymi loďami tohto mena je tá, na ktorej Henry Hudson v rokoch 1610 – 1611 hľadal severozápadnú cestu (t.j. snažil sa oboplávať Ameriku severnou cestou cez Severný ľadový oceán), a tá, ktorú v rokoch 1901 – 1904 použili na expedície v Antarktíde Robert Scott a Ernest Shackleton, pričom sa zachovala ako múzeum.

História

Stavba

Raketoplán Discovery roluje na slávnostný ceremoniál, október 1983

Kontrakt na stavbu raketoplánu Discovery bol zadaný 29. januára 1979. Jeho stavba bola dokončená 12. augusta 1983, čiže v čase, keď mal prvý raketoplán Columbia za sebou už niekoľko misií. 5. novembra 1983 sa Discovery presunul z Palmdale, kde bol skonštruovaný, na leteckú základňu Edwards. Na Kennedyho vesmírne stredisko na Floride bol raketoplán privezený 9. novembra 1983 a na prvý let bol pripravený 2. júna 1984.

Charakteristika

Pri svojom prvom štarte vážil orbiter Discovery 67 100 kg. Bol o 3 370 kg ľahší ako najstarší raketoplán Columbia a o 318 kg ľahší ako druhý vyrobený exemplár Challenger. Na znížení hmotnosti oproti predchádzajúcim exemplárom malo výrazný podiel použitie iného typu tepelnej izolácie na hornom povrchu nosných plôch a trupu. Keramické dlaždice boli nahradené pružnou izoláciou z kremennej plsti. Na moduloch motorov OMS mal však silnejšiu tepelnú ochranu ako Columbia a Challenger. Discovery mal okrem toho niektoré nosné rebrá v konštrukcii krídiel vyrobené z grafitoepoxydového laminátu, kým staršie exempláre mali všetky rebrá z hliníka. Spolu s Challengerom boli jedinými dvoma raketoplánmi schopnými niesť raketový stupeň Centaur vo svojom nákladovom priestore.

Misie

Prvý štart raketoplánu Discovery, 30. august 1984 (misia STS-41-D)

Prvá misia

Bližšie informácie v hlavnom článku: STS-41-D

Prvý pokus o štart raketoplánu Discovery prebiehal dramaticky. Po jednodennom odklade mal stroj vzlietnuť z rampy 39A 26. júna 1984. Odpočítavanie prebiehalo hladko až do prerušenia v čase T–4 sekundy. Prerušenie nastalo preto, lebo v motore č. 3 sa neotvoril palivový ventil. O 3 minúty a 30 sekúnd vypukol v motorovej sekcii požiar. Z motoru č. 3 unikal plynný vodík, ktorý sa na rozpálených plochách vznietil. Trojmetrové plamene začali spaľovať tepelnú izoláciu trupového elevónu. Pozemný personál zapojil vodné trysky, ktoré oheň uhasili. V čase T+710 sekúnd vypukol požiar nanovo, pričom si s ním opäť poradili vodné trysky. Požiar vypukol ešte dvakrát a až v čase približne T+20 minút sa podarilo ochladiť zadnú časť raketoplánu natoľko, že vodík sa už nemohol vznietiť. Obhliadka škôd ukázala, že náklad neutrpel žiadne poškodenie. Štart bol odložený na 30. augusta 1984. V tomto termíne Discovery napokon odštartoval a počas svojej úspešnej šesťdňovej misie vypustil do otvoreného vesmíru tri družice.

Ostatné významné lety

Štart raketoplánu Discovery – prvý štart raketoplánu po havárii Columbie, 26. júl 2005 (misia STS-114)

Vypustenie Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu z nákladového priestoru raketoplánu Discovery, 25. apríl 1990 (misia STS-31)

Raketoplán Discovery má za sebou veľké úspechy. 29. septembra 1988 obnovil štartom misie STS-26 lety raketoplánov po havárii Challengera v roku 1986. Bol to práve Discovery, ktorý vypustil Hubblov vesmírny ďalekohľad. Po svojej 22. misii absolvoval deväťmesačnú dôkladnú údržbu, opravu a modernizáciu nazývanú OMDP (Orbiter Maintenance Down Period). Počas jeho druhej OMDP v roku 2003 havaroval raketoplán Columbia, a tak boli všetky lety raketoplánov pozastavené. 26. júla 2005 opäť ako prvý obnovil štartom misie STS-114 lety raketoplánov. Pri štarte sa opäť nečakane odtrhli kusy izolačnej peny, ktoré spôsobili haváriu Columbie. Pri kontrole externou kamerou počas letu na obežnej dráhe bolo nájdené uvoľnené tesnenie vyčnievajúce zo škáry medzi doštičkami tepelného štítu. Členovia posádky vystúpili do otvoreného vesmíru a čiastočne problém napravili. Raketoplán sa úspešne vrátil na Zem 9. augusta 2005 pri vysokom záujme médií. Ďalšie lety raketoplánov boli odložené, až kým sa nepodarilo vyriešiť problémy a vyhovieť prísnym podmienkam, ktoré boli zostavené vyšetrovacou komisiou po havárii Columbie. Ďalšou misiou bol let STS-121. Raketoplánu sa podarilo úspešne odštartovať až 4. júla 2006, 6. júla sa spojil s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS), a 17. júla úspešne pristál v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride. Jeho poslednou misiou bol let STS-133 so štartom 24. februára 2011. Po 12 dňoch sa 9. marca vrátil na Zem. Discovery má za sebou najviac letov zo všetkých raketoplánov – 39. Žiadna iná kozmická loď nevzlietla do vesmíru viackrát.

Zoznam misií

Kondenzačná stopa za štartujúcim raketoplánom Discovery, 27. máj 1999 (misia STS-96)

Discovery na obežnej dráhe, 16. september 1993 (misia STS-51)

Discovery pri pohľade z ruskej kozmickej stanice Mir, 4. jún 1998 (misia STS-91)

Pristátie raketoplánu Discovery v Kennedyho vesmírnom stredisku, 22. júl 1995 (misia STS-70)

Discovery na na odpaľovacej rampe 39B, 1. júl 2006 (pred štartom misie STS-121)

Štart raketoplánu Discovery, 29. august 2009 (misia STS-128)

Discovery spojený s ISS, 8. apríl 2010 (misia STS-131)

Posledné pristátie raketoplánu Discovery, 9. marec 2011 (misia STS-133)

Zoznam misií v programe Space Shuttle absolvovaných s orbiterom Discovery do 9. marca 2011. Do 9. marca 2011 Discovery strávil vo vesmíre celkovo 365,5 dňa, Zem obehol 5830-krát, a preletel pritom vzdialenosť 238 539 663 km.

Dátum štartu	Označenie	Cieľ misie
30. august 1984	STS-41-D	Prvý let nového orbitera Discovery, vypustenie komunikačných družíc SBS-D, Leasat-1 a Telstar-3C.
8. november 1984	STS-51-A	Vypustenie komunikačných družíc Telesat-H a Leasat-2, zachytenie a dopravenie na Zem satelitov vypustených pri misii raketoplánu Challenger (STS-41-B) (satelity sa nedostali na stanovenú dráhu).
24. január 1985	STS-51-C	Vojenský let, vypustená odpočúvacia družica typu Big Ear.
12. apríl 1985	STS-51-D	Vypustenie komunikačných družíc Telesat-1 a Leasat-3.
17. jún 1985	STS-51-G	Vypustenie troch komunikačných družíc (Morelos-A, Arabsat-A a Telstar-3D).
27. august 1985	STS-51-I	Vypustenie komunikačných družíc Aussat-1, ASC-1 a Leasat-4, oprava družice Leasat-3.
29. september 1988	STS-26	Obnovenie letov raketoplánov po tragickej havárii letu STS-51-L, vypustenie komunikačnej družice TDRS-3.
13. marec 1989	STS-29	Vypustenie komunikačnej družice TDRS-4.
22. november 1989	STS-33	Vojenský let, vypustená odpočúvacia družica Magnum.
24. apríl 1990	STS-31	Vypustenie Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu.
6. október 1990	STS-41	Vypustenie medziplanetárnej sondy Ulysses, slúžiacej na výskum Slnka.
28. apríl 1991	STS-39	Vojenský let raketoplánu, experimenty, vypustenie a znovuzachytenie družice IBSS.
12. september 1991	STS-48	Vypustenie družice UARS na sledovanie zemskej atmosféry.
22. január 1992	STS-42	Vedecký let laboratória Spacelab IML-1.
2. december 1992	STS-53	Vojenský let, žiadne informácie o cieli letu neboli zverejnené.
8. apríl 1993	STS-56	Výskum zemskej atmosféry pomocou súboru prístrojov ATLAS-02.
12. september 1993	STS-51	Vypustenie experimentálnej komunikačnej družice ACTS.
3. február 1994	STS-60	Vedecký let laboratória Spacehab-RSM, vypustenie a znovuzachytenie družice WSF-1. Po prvýkrát bol na palube raketoplánu prítomný ruský kozmonaut (Sergej Krikaľov).
9. september 1994	STS-64	Výskum zemskej atmosféry, vypustenie a znovuzachytenie astronomickej družice Spartan-201.
3. február 1995	STS-63	Vedecký let laboratória Spacehab-RSM.
13. júl 1995	STS-70	Vypustenie komunikačnej družice TDRS-7.
11. február 1997	STS-82	Druhý servisný let k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu.
7. august 1997	STS-85	Vypustenie a znovuzachytenie družice CRISTA.
2. jún 1998	STS-91	Deviaty a posledný let raketoplánu na ruskú kozmickú stanicu Mir. Astronaut Andrew Thomas (pozri Endeavour STS-89) sa vrátil na Zem.
29. október 1998	STS-95	Vedecký let laboratória Spacehab, návrat jedného z prvých amerických astronautov (Johna Glenna) do vesmíru.
27. máj 1999	STS-96	Druhý let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, zásobovacia a údržbárska misia.
19. december 1999	STS-103	Tretí servisný let k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu.
11. október 2000	STS-92	Piaty let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, vynesenie nosníka ITS Z1.
8. marec 2001	STS-102	Ôsmy let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, doprava zásob, návrat prvej základnej posádky a privezenie druhej posádky.
10. august 2001	STS-105	Jedenásty let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS, doprava zásob, návrat druhej základnej posádky a privezenie tretej posádky.
26. júl 2005	STS-114	Obnovenie letov po havárii raketoplánu Columbia a let raketoplánu na vesmírnu stanicu ISS v rámci programu „Return to Flight“.
4. júl 2006	STS-121	Druhý let raketoplánu po havárii Columbie, let na vesmírnu stanicu ISS, doplnenie zásob a privezenie nemeckého astronauta Thomasa Reitera, ktorý sa pridal k posádke ISS.
10. december 2006	STS-116	Výmena Thomasa Reitera za Sunitu Williamsovú, inštalácia ďalšej časti priehradového nosníka P5 na ISS.
23. október 2007	STS-120	Dopravenie modulu Harmony (Node 2) na vesmírnu stanicu ISS, premiestnenie solárneho panela P6 na jeho finálnu pozíciu. Astronaut Clayton Anderson sa vrátil na Zem a v posádke stanice ho vystriedal Daniel M. Tani.
31. máj 2008	STS-124	Montážna misia k Medzinárodnej vesmírnej stanici, doprava komponentov japonského laboratória Kibó, výmena člena stálej posádky stanice Garretta Reismana za Gregoryho Chamitoffa.
15. marec 2009	STS-119	28. let amerického raketoplánu k Medzinárodnej vesmírnej stanici, doprava štvrtého solárneho panelu na stanicu a výmena jedného člena posádky stanice – Sandry Magnusovej za Kóičiho Wakatu.
29. august 2009	STS-128	30. let amerického raketoplánu k Medzinárodnej vesmírnej stanici, doprava zásob v module MPLM Leonardo a výmena jedného člena posádky stanice – Timothyho Kopru za Nicole Stottovú.
5. apríl 2010	STS-131	33. let amerického raketoplánu k Medzinárodnej vesmírnej stanici, doprava zásob v module MPLM Leonardo, vedecké experimenty na palube.
24. február 2011	STS-133	35. let amerického raketoplánu k Medzinárodnej vesmírnej stanici, doprava modulu PMM Leonardo a palety ELC-4 k ISS. Posledný let raketoplánu Discovery.

Pamiatka raketoplánu Discovery a znaky misií

Pamiatka raketoplánu Discovery

Znaky misií raketoplánu Discovery

STS-41-D	STS-51-A	STS-51-C	STS-51-D	STS-51-G	STS-51-I	STS-26	STS-29

STS-33	STS-31	STS-41	STS-39	STS-48	STS-42	STS-53	STS-56

STS-51	STS-60	STS-64	STS-63	STS-70	STS-82	STS-85	STS-91

STS-95	STS-96	STS-103	STS-92	STS-102	STS-105	STS-114	STS-121

STS-116	STS-120	STS-124	STS-119	STS-128	STS-131	STS-133