Bolívia

	Bolívijský mnohonárodný štát
Vlajka	Znak
	Národné motto:; La unión es la fuerza
	Štátna hymna:; Himno Nacional de Bolivia
Miestny názov
• dlhý	Estado Plurinacional de Bolivia
• krátky	Bolivia
Hlavné mesto	Sucre; 17°48′ j.š. 63°10′ z.d.
Najväčšie mesto	Santa Cruz de la Sierra
Úradné jazyky	Španielčina, Kečuánčina, Ajmarčina, Guaraníjčina ;
Štátne zriadenie; Prezident; Viceprezident	Unitárna prezidentská republika; Luis Arce; David Choquehuanca
Vznik	21. júl 1847
Susedia	Brazília, Paraguaj, Argentína, Čile, Peru
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 1 098 581 km² (27.) ; ? km² (1,29 %)
Počet obyvateľov; • odhad (2018); • hustota (2018)	; 11 248 864 (83.) ; ; 10,2/km² (224.)
HDP; • celkový; • na hlavu (PKS)	2018; 41,833 mld. $ (95.); 7 943 $ (125.)
Index ľudského rozvoja (2017)	0,693 (118.) – stredný
Mena	Bolívijský boliviano (BOB)
Časové pásmo; • Letný čas	(UTC-4); (UTC-4)
Medzinárodný kód	BO
Internetová doména	.bo
Smerové telefónne číslo	+591

Bolívia, dlhý tvar názvu Bolívijský mnohonárodný štát (špa. Estado Plurinacional de Bolivia), je vnútrozemský štát v Južnej Amerike. Na severe a východe susedí s Brazíliou, s Paraguajom a Argentínou na juhu a s Čile a Peru na západe. Hlavné mesto Bolívie je Sucre.

Súradnice: 17°03′25″J 64°59′28″Z / 17,056869611111°J 64,991228611111°Z

Geografia

Mapa Bolívie

Uyuni

Bolívia sa nachádza v centrálnej časti Južnej Ameriky na ploche 1 098 581 km². Juhozápadnú časť pokrývajú vrcholy Ánd, pričom centrálne územie vyplňuje náhorná plošina Altiplano. Severné a východné okraje Bolívie spadajú do nižších polôh dažďových pralesov v povodí Amazonky (rieka Mamoré) a oblasti Gran Chaco v povodí rieky Paraná (Paraguaj). Bolívia stratila prístup k pobrežiu Tichého oceánu v tzv. Pacifickej vojne v roku 1879.

Najvyšším vrcholom Bolívie je vulkán Nevado Sajama s výškou 6 542 m, ktorý sa nachádza v departmente Oruro. Severozápadnú hranicu zeme tvorí z malej časti jazero Titicaca. Najväčšími mestami sú La Paz, El Alto, Santa Cruz de la Sierra a Cochabamba. Hlavné mesto je Sucre patrí medzi najvyššie položené hlavné mestá sveta. Známy La Paz nie je hlavné mesto, je to len mesto, kde má sídlo vláda.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Bolívie

Časť španielskeho kráľovstva Rio de la Plata, nazývajúca sa Horné Peru, vyhlásila 6. augusta 1825 nezávislosť. Nový štát bol pomenovaný podľa juhoamerického bojovníka za slobodu Simóna Bolívara.

Prvé osídlenie územia dnešnej Bolívie je známe z rokov 200 pred Kr.- 600 n. l., kedy v stredných Andách vzniklo kultúrne centrum Tiahuanaco. Mesto sa stalo centrom ríše, ktorá pokrývala vedľa panvy pri jazere Titicaca aj rozsiahle časti bolívijských pohorí a časť pobrežia Tichého oceánu. Po roku 800 sa centrálna štátna organizácia rozpadla a malé kmene neboli schopné odolať náporu Inkov, v ktorých čele stál Pačakuti Inka Jupanki. Roku 1460 dobyli Inkovia panvu jazera Titicaca a podmanili si tamojší indiánsky kmeň Aymará.

Španieli v Andách

Po prvých vojenských výpravách španielskych dobyvateľov roku 1533 a 1535 bola dnešná Bolívia spolu zo susedným Peru začlenená do španielskeho vicekráľovstva. Roku 1538 bolo založené dnešné hlavné mesto Sucre (vtedy pod názvom Ciudad de la Plata) a roku 1548 La Paz, dnešné sídlo vlády. Mimoriadny význam pre rozvoj krajiny mal objav striebra v Potosí (1545). Roku 1776 sa stala Bolívia spolu s Argentínou, Paraguajom a Uruguajom súčasťou vicekráľovstva Rio de la Plata.

Nezávislosť Bolívie

Simón Bolívar (po ňom je krajina pomenovaná)

V júni 1823 začala povstaním nacionalistov, vedených José Antoniom de Sucre, oslobodzovacia vojna proti Španielom. Skončila 6. augusta 1825 vyhlásením nezávislosti krajiny. Simón Bolívar, ktorý dal krajine meno, bol prezidentom len niekoľko mesiacov. Po ňom prevzal vládu v decembri 1825 Sucre, ktorý dal krajine druhú ústavu, tretiu potom presadil Andrés de Santa Cruz, ktorý Sucreho roku 1829 zosadil. Počas svojej desaťročnej vlády vyhlásil po úspešnej vojenskej výprave zjednotenie svojej krajiny s Peru, ale po zákroku Čile a Argentíny sa musel stiahnuť a bolívijsko-peruánsku úniu rozpustiť.

Oslabenie krajiny vo vojnách

Vojny so susednými krajinami Bolíviu oslabili a viedli k strate územia. Vojna proti Čile (1879 až 1883) mala za následok stratu oblasti Atacama a tým jediného prístupu k moru. Vo vojne proti Brazílii (1902 až 1903) stratila Bolívia provinciu Acre a vo vojne s Paraguajom (1932-1935) veľkú časť oblasti Gran Chaco. Táto vojna navyše priviedla rozvrat bolívijského hospodárstva, čo malo za následok nastolenie vojenskej vlády. Jej veliteľ, plukovník Germán Busch, nechal zoštátniť americkú firmu Standard Oil. Napriek tomu že krajina mala príjmy z baní, hospodárstvo stagnovalo, čo viedlo k nepokojom, po ktorých prevzal vládu Víctor Paz Estenssoro, vodca Revolučného národného hnutia (Movimento Nacionalista Revolucionario).

Vláda Paza Estenssora

Nový predseda vlády znárodnil cínové bane a roku 1953 previedol rozsiahlu pozemkovú reformu, v ktorej rozdelil veľkostatky roľníkom. Zároveň sa snažil o rozšírenie obrábanej pôdy na východe krajiny. V rokoch 1956 - 1960 bol prezidentom Hernán Siles Zuazo, potom sa však znovu ujal úradu Paz Estenssoro, ktorý bol zosadený vojenským pučom 4. novembra 1964.

Vojenská vláda

Vojenská junta pod velením generála René Barrientosa sa ujala vlády 6. novembra 1964, čo vyvolalo niekoľko vzbúr baníkov, ktorých postavenie sa po poklese cien cínu na svetových trhoch zhoršilo. Bojov proti vojenskému režimu sa zúčastnil aj Ernesto Che Guevara, ktorý bol zastrelený 9. októbra 1967. Barrientosa vystriedal v čele junty plukovník Hugo Banzer Suárez, ktorý bol zvrhnutý koncom sedemdesiatych rokov, 29. júna 1980 sa v krajine konali voľby, po ktorých sa stal prezidentom Zuazo, ktorý musel odvracať ešte jeden pokus o vojenský puč (1982).

Návrat k demokracii

Prezident Zuazo prevzal neblahé dedičstvo. Zlú hospodársku situáciu sa snažil riešiť úspornými opatreniami, veľká nezamestnanosť a nízke mzdy však boli príčinou početných štrajkov, organizovaných odbormi.

Roku 1985 bol zvolený prezidentom konzervatívny politik Víctor Paz Estenssoro: roku 1987 zaznamenala krajina po šiestich rokoch mierny ekonomický rast. V ďalších voľbách bol zvolený prezidentom Jaime Paz Zamora, po ňom v roku 1993 Gonzalo Sánchez de Lozada.

Administratívne členenie

Správne členenie

Bolívia sa člení na 9 departmentov/departamentos (v zátvorke je uvedené hlavné mesto):

Departmenty sa ďalej delia do 100 provincií (provincias), provincie sa ešte členia do mnoho kantónov (cantones) a obcí (municipalidades).

Hospodárstvo

Bolívia disponuje nesmiernym nerastným bohatstvom vrátane rozsiahlych ložísk rúd striebra. Práve tie sem privábili Španielov, ktorí zemi vládli od 16. storočia až do chvíle, kedy povstala so zbraňou v ruke a v roku 1825 získala nezávislosť.

Bolívia je jeden z najchudobnejších štátov Latinskej Ameriky. Vinou politickej nestability štátu však väčšina jej obyvateľov, a hlavne Indiánov, dodnes žije v značnej chudobe. Bolívia vyváža hlavne nerasty vrátane cínu. Je strediskom rozsiahleho ilegálneho obchodu s kokaínom.

Slováci ktorí tu pôsobili

Alojz Hudek (* 1887 – † 1961) – rímskokatolícky kňaz, salezián, misionár, rozhlasový kazateľ.^[1]

Referencie

↑ KUBANOVIČ, Zlatko. Don Alojz Hudek – patria mu dve prvenstvá. Don Bosco dnes, 2012, roč. XLIII., čís. 5, s. 26 – 27. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bolívia
Wikislovník ponúka heslo Bolívia

[1] KUBANOVIČ, Zlatko. Don Alojz Hudek – patria mu dve prvenstvá. Don Bosco dnes, 2012, roč. XLIII., čís. 5, s. 26 – 27. Dostupné online.

[1]