Berýlium

Tlak pary
Berýlium; (beryllium)
	lítium ← berýlium → bór
	Periodická tabuľka
	2. perióda, 2. skupina, blok s
	kovy
Vzhľad
	šedobiely kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	9,012182 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[He] 2s2
Atómový polomer	105 pm (vyp.: 112 pm)
Kovalentný polomer	96 pm
Kovový polomer	112 pm
Van der Waalsov pol.	153 pm
Iónový polomer; pre: Be2+	31 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	1,57 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 899,5 kJ.mol−1; 2: 1 757,1 kJ.mol−1; 3: 14 848,7 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	II
Št. potenciál; (Be2+/Be)	−1,85 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	1,85 kg·dm−3
Hustota kvapaliny; (pri 1 560 K)	1,690 kg·dm−3
Teplota topenia	1 560 K (1 286,85 °C)
Teplota varu	2 742 K (2 468,85 °C)
Sk. teplo topenia	12,2 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	297 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	16,443 J·mol−1·K−1
Iné
Kryštálová sústava	hexagonálna
Magnetizmus	diamagnetický
Elektrický odpor	36 nΩ·m
Tep. rozťažnosť	11,3 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku	12 870 m·s−1
Youngov modul	287 GPa
Pružnosť v šmyku	132 GPa
Objemová pružnosť	130 GPa
Poissonovo č.	0,032
Tvrdosť (Mohs)	5,5
Tvrdosť (Brinell)	600 MPa
Reg. číslo CAS	7440-41-7
Izotop(y) (vybrané)
Commons ponúka multimediálny obsah na tému berýlium.
	Chemický portál

Berýlium (lat. Beryllium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Be a protónové číslo 4. Je to tvrdý, krehký a pomerne ťažko taviteľný kov, ktorý reaguje s kyslíkom a preto sa v prírode vyskytuje iba vo forme zlúčenín. Elementárne kovové berýlium možno dlhodobo skladovať napr. prekryté vrstvou alifatických uhľovodíkov ako petrolej alebo nafta, s ktorými nereaguje.

Bol objavený v roku 1798 Louisom Vauguelinom v smaragdoch a ako súčasť minerálu beryl, z ktorého pochádza aj jeho slovenský názov. Starší názov berýlia bol glucínium (Gl) (z gr. glykys = sladký, soli berýlia majú sladkú chuť, sú však veľmi jedovaté!).

Zlúčeniny a výskyt v prírode

Vďaka svojej pomerne veľkej reaktivite sa v prírode vyskytuje iba vo forme zlúčenín. Vo všetkých svojich zlúčeninách sa nachádza iba s mocnosťou Be²⁺.

Najdôležitejším minerálom s obsahom berýlia je hlinitokremičitan beryl, ktorého zloženie opisuje nasledujúci sumárny vzorec: Be₃Al₂(SiO₃)₆. Mineralógia pozná vyše 100 minerálov, v ktorých je berýlium prítomné, z ktorých sú najznámejšie drahé kamene smaragd a akvamarín. Z ďalších minerálov s obsahom berýlia možno uviesť napr. chryzoberyl, bertrandit a fenakit.

V súčasnosti poznáme len zlúčeniny, v ktorých berýlium vystupuje dvojmocné (berýlnaté). Väčšinou sú bezfarebné a prudko jedovaté. Najdôležitejšie zlúčeniny sú oxid berýlnatý (BeO), hydroxid berýlnatý (Be(OH)₂) a dusičnan berýlnatý (Be(NO₃)₂). Zaujímavá je látka Be₄O(CH₃COO)₆ , v ktorom je atóm kyslíka štvorväzbový a obklopený tetraedricky atómami berýlia, octanové ióny prepájajú každý atóm berýlia.

Výroba a využitie

Kovové berýlium sa priemyselne vyrába zvyčajne elektrolýzou zmesi roztaveného chloridu berylnatého a sodného na ortuťovej katóde v ochrannej atmosfére plynného argónu. Berýlium možno tiež pripraviť reakciou fluoridu berylnatého s kovovým horčíkom.

Mimoriadne dôležitou vlastnosťou kovového berýlia je jeho veľmi vysoká priepustnosť röntgenového žiarenia. Je cenným materiálom v jadrovej energetike, kde sa používa v jadrových reaktoroch na zhotovenie neutrónových zrkadiel a je súčasťou moderátorových tyčí.

Vysoká priepustnosť röntgenového žiarenia sa úspešne využíva tak pri kontrole prevádzky jadrových reaktorov, ako aj pri konštrukcii röntgenových analyzátorov kovov. Vzorka analyzovaného materiálu je pritom umiestnená tak, aby ju od zdroja röntgenového žiarenia oddeľovalo okienko z čistého berýlia s hrúbkou iba niekoľko mikrometrov. Tým sa dosiahne optimálne pôsobenie všetkých vysoko energetických fotónov použitého röntgenového žiarenia a významne sa tak zvýši citlivosť analýzy.

V metalurgii sú zliatiny berýlia predovšetkým s meďou užitočné predovšetkým pre svoju vysokú tvrdosť a zároveň elektrickú a tepelnú vodivosť. Uvedené zliatiny sa často používajú v elektronike na výrobu odolných elektrických kontaktov alebo špeciálnych elektród pre oblúkové zváranie. Nízka hustota a vysoká pevnosť zliatin berýlia umožňuje ich využitie v leteckom a kozmickom priemysle.

Zdravotné riziká

Berýlium a najmä jeho soli sú zo zdravotného hľadiska veľmi rizikové. Sú priamo toxické a potenciálne karcinogénne, teda schopné vyvolať rakovinu alebo aspoň zvýšiť riziko jej výskytu.

Pri dlhodobom vdychovaní zvýšeného množstva aerosólu a mikroskopických čiastočiek s obsahom berýlia vzniká pľúcna choroba – chronická berylióza. Je známa už od prvej polovice 20. storočia a dokázateľne postihuje pracovníkov, ktorí boli dlhodobo vystavení pobytu v prostredí s vysokým obsahom prachových častíc na báze berýlia. Isté percento prípadov beryliózy zvyčajne prerastá do rakoviny pľúc.

Najväčšie zdravotné riziko pre organizmus ale predstavuje príjem berylnatých solí v potrave alebo pitnej vode. Zvýšený príjem solí berýlia dokázateľne spôsobuje veľké riziko vzniku rakovinového nádoru. Z tohto dôvodu je berýlium považované za jeden z veľmi vážnych rizikových faktorov a jeho výskyt v pitnej vode a potravinách je neustále monitorovaný, pričom povolené limity koncentrácie patria k najnižším z bežne sledovaných prvkov.