Invázia Spojencov na Sicíliu: Rozdiel medzi revíziami

|text k obr=Americká loď Robert Rowan exploduje po zásahu nemeckým bombardérom upri [[Gela|GelyGele]] 11. júljúla 1943.

|miesto= [[Sicília]], [[Taliansko]]

|protivník1={{minivlajka|Veľká Británia}}[[Spojené kráľovstvo]]<br />[[Súbor:US flag 48 stars.svg|25px]] [[Spojené štáty|USA]]<br />[[Súbor:Flag_of_Canada_1921Flag of Canada 1921.svg|22px|border]] [[Kanada]]

|protivník2= [[Súbor:Flag of Germany 1933.svg|25px]] [[Tretia ríša|Nacistické Nemecko]]<br />[[Súbor:Flag of Italy (1861-1946).svg|25px]] [[TalianskoTalianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]]

|sila1= 160478 000 mužov<br />14 000 vozidiel<br />600 tankov

|sila2= 275230 000 talianskych vojakov<br />7560 000 nemeckých vojakov<br />1 400 lietadiel<br />260 tankov

|poznámky= [[Zoznam bitiek II. svetovej vojny]]

'''Invázia Spojencov na Sicíliu''', známa tiežaj pod krycím označením '''operácia Husky''', začala [[9. júlajúl]]a [[1943]] a spôsobila vyhnanie jednotiek Osi z celého ostrova. Bola prvou rozsiahlou operáciou západných Spojencov na európskej pevnine po roku 1940 a bola začiatkom [[Boje v Taliansku (2. svetová vojna)|Talianskeho ťaženia]].

Zatiaľ čo sa Briti domnievali, že by sa malomali využiť čo najrýchlejšie víťazstvo v [[Severná Afrika|Severnej Afrike]] k invázii na [[Apeninský polostrov]], Američania sa chceli vrátiť k plánu invázie cez [[Lamanšský prieliv]] do Francúzska a k otvoreniu druhejdruhého frontyfrontu vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Churchill mal svoj vlastnívlastný plán, ktorý chcel presadiť i cez začiatočný odpor Američanov. Hodlal zaútočiť na [[Taliansko]] a urýchlene ho vyradiťvyšachovať z vojny, dostať sa na Balkán[[Balkánsky polostrov]] a odtiaľ po osi [[Belehrad]] – [[Varšava]] až do [[TretiaNacistické ríšaNemecko|Nemecka]]. O potrebe takéhoto, veľmi ťažko realizovateľného, plánu bolo nutné presvedčiť hlavne odporcov talianskeho ťaženia generála [[George Catlett Marshall|G.C. Marshalla]].

Marshall totiž oprávnene tvrdil, že operácieoperácia v Severnej Afrike bolibola len podružnédruhoradá a Spojencimálo významná. Skôr musia spojenci napnúť všetky svoje sily, najmä ak chcú otvoriť druhý front v západnej Európe. Churchill, ale i ostatní si uvedomovali, že k invázii cez La-Manche ešte nie sú spojenecké vojska dostatočne pripravené. Nakoniec sa všetci zhodli na tom, že po skončení [[Boje v Severnejsevernej Afrike (2.počas druhej svetovásvetovej vojna)vojny|Afrického ťaženia]] nemôžu spojenecké vojska zostať v nečinnosti a musí dôjsť k ich nasadeniu do boja. Otázkou zostávalo kde. V hre boli dvedva varianty v [[Stredomorie|stredomoríStredomorí]]. Prvý bol útok na [[Sicília|Sicíliu]]. V prospechuprospech toho totohoto návrhu bolofigurovalo, že po dobytí ostrova by bolo možné okamžite zaútočiť na Taliansko., Silámsilám Osi by bolo zároveň znemožnené útočiť na spojeneckú lodnú prepravu medzi Sicíliou a Tuniskom.

Druhou možnosťou bolo obsadenie ostrova [[Sardínia]] a [[Korzika]], čím by si [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojenci]] vytvorili skveléskvelú základnepozíciu pre inváziu do vnútrozemia Talianska alebo do južného Francúzska. Navyše by sa výrazne zlepšila možnosť bombardovania južného Nemecka. Generálne štáby sa nakoniec rozhodli pre obsadenie Sicílie. Vrchným veliteľom spojeneckých vojsk bol opäť menovaný generál [[Dwight D. Eisenhower]]. Výsadkári mali byť prevezení v júli [[1943]]. Celá operácia dostala krycí názov ''Husky''.

=== Plán invázie ===

Obranu Sicílie tvorili divízie [[7. armáda (Taliansko)|7. talianskej armády]] pod velením generála [[Alfred Guzzoni|Alfreda Guzzoniho]]. Pod talianske velenie pripadla i nemecká 15. divízia tankových granátnikov a [[Fallschirm-Panzer Division 1 Hermann Göring|tanková divízia Hermann Göring]], ktorá sa sem presunula po značných stratách v Severnej Afrike a reorganizovala sa. Začiatkom júla [[1943]] generál Guzzoni velil 230 tisícom talianskych vojakov s rôznou úrovňou výcviku a 28 tisícom Nemcov, ich počet sa v priebehu bojov na Sicílii zvýšil asi na 60 tisíc mužov. Jednotky pobrežnej obrany sa skladali zo zle vyzbrojených a nedostatočne vycvičených vojakov talianskej 7. armády. Hlavným nedostatkom obrannej línie bol nedostatok diel, na 8 kilometrov fronty pripadalo len jedno protitankové [[delo]]. Zlé bolo i zásobovanie, miesto potrebných 8 tisíc000 ton zásob dostávali Taliani a Nemci len asi 20002 000 ton zásob denne. Generál Guzzoni si bol vedomý nedostatočnej obrany Sicílie, ale všetky jeho intervencie v Ríme boli zbytočné. Posilnenia svojich jednotiek sa nedočkal. Príprava Spojencov na vylodenie bola veľmi zjednodušená, pretože sa podarilo zachytiť rádiovú depešu poľného maršala [[Albert Kesselring|Kesselringa]], v ktorej boli popísanéopísané presné počty a rozmiestenie obrancovvojsk ostrovana ostrove. Z informácií vyplývalo, že Taliani a Nemci nemajú najmenšie poňatie o možných miestach výsadkov.amerických Americký admirál [[Chester Nimitz]] prirovnal Sicíliu k prázdnemu orechu. Okolo ostrova sa vytvorila tenká škrupina pobrežnej obranyvýsadkárov. Z toho dôvodu sa Spojenci neobávali, že by sa im nepodarilo prebojovaťprelomiť zcez plážípláž a zaistiť na pobreží predmestie. [[Benito Mussolini]] presunul do talianskych jednotiek čo najviac vojakov, ktorí boli sicílskeho pôvodu. Veril, že Sicílčania budú brániť svoje rodisko a domovy s väčšou odhodlanosťou, ako vojaci z pevninskej častivnútrozemia Talianska. Tieto kalkulácie však neboli správne. Vojaci sicílskeho dôvodypôvodu sa naopak rýchlo vzdávali, aby zabránili plieneniu a urýchlili tak podpísaniekapituláciu kapitulácieostrova. Veľkú úlohu zohrala talianska [[mafia]], ktorá dala spojencom veľa informácii. Najväčším problémom nemeckého a talianskeho velenia bol nedostatok spravodajských informácií, hlavne neznalosť miesta spojeneckého vylodenia. Kesselring a Mussolini sa domnievali, že miestom výsadkov bude Sicília, zatiaľ čo Hitler bol presvedčený, že sa Spojenci vylodia na Sardínii alebo na [[Peloponéz]]e.

== Útok na PantelleriuInvázia ==

Spojenci si uvedomovali, že dobytie ostrova bude tvrdý oriešokťažké. Kvôli skalnatému povrchu okolo pobrežia nebolo možné uskutočniť vzdušné výsadky a pobrežie bolo tak zradné a neprístupné, že po mori bol možný prístup iba cez jeden malý prístav, ktorý bol pod dohľadom delostreleckých batérii. Bolo zrejmé, že úspech môže zaistiť len prudký a zdrvujúci úder. Mnoho skúsených spojeneckých veliteľov odsa tejto akcie radšej dalo ruky prečnezúčastňovali. Podľa nich mohol mať prípadný neúspech, zlý vplyv na vojská pripravujúce sa k útoku na Sicíliu. Rozhodujúce slovo však mali veliteľ spojeneckého loďstva v Stredomorí, admirál [[Andrew Cunningham|Cunningham]] a vrchný veliteľ spojeneckých operácii v Stredomorí generál Eisenhower. Tí sa domnievali, že ostrov môžu dobyť s minimálnymi stratami. Plán bol jednoduchý. Niekoľko dní a nocí sústavné bombardovať ostrov a nalomiť tak bojového ducha talianskych obrancovvojakov a potom jedným mohutným úderom vedeným z mora obsadiťzískať ostrovkontrolu nad ostrovom.

Po niekoľkodňovom bombardovaní, keď bolo na ostrov zhodených viac ako 60006 000 ton bômbmunície rôznych druhov, boli Taliani vyzvaní 8. júna ku kapitulácii. Veliteľ posádky, admirál Pavesi, však odmietol. Rozhodujúci útok prebehol 11. júna bez akýchkoľvek strát. Dobytie Pantalleri prebehlo pre Spojencov bezobez strát. Údajne bol zranený iba jeden vojak, ktorého na ostrove, pohrýzla mulica. Po tejto úspešnej operácii boli rýchlo obsadené i ďalšie malé ostrovy okolo Sicílie – [[Lampedus]], [[Linos]] a v [[Lampione]].

=== Začiatok Operácie Husky ===

Začiatok operácie Husky bol stanovený na júla. [[7. armáda (USA)|7. americká armáda]] pod vedením generála [[George S. Patton|Pattona]] mala zaútočiť na južné pobrežie, jej úsek bol asi 50 {{km|50|m}} široký. Vyloďovať sa mala v zálive [[Gela (záliv)|Gela]]. [[3. pechotná divízia (USA)|3. pechotná]] a [[2. tanková divízia (USA)|2. obrnená divízia]] sa mali vylodiť západne od mesta [[Licata]], [[1. pechotná divízia (USA)|1. divízia]] v strede úseku pri [[Gela|Gele]] a [[45. pechotná divízia (USA)|45. divízia]] pri [[Scoglitti]]. 82. výsadková divízia mala byť vhodená v tyle nepriateľskej obrany medzi Gelou a Scogolitti.

[[8. armáda (Spojené kráľovstvo)|8. britská armáda]] generála [[Bernard Montgomery|Montgomeryho]] sa mala vylodiť na juhovýchodnom pobreží, úsek jej vylodenia bol asi 50tiež {{km|50|m}} široký. [[XXX. zbor (Spojené kráľovstvo)|XXX. zbor]] mal pristáť pri myse [[Passero]], [[XIII. zbor (Spojené kráľovstvo)|XIII. zbor]] sa mal vylodiť v zálive Noto, pri meste [[Avola]].

Medzi oboma úsekmi vylodenia bola asi 40 {{km|40|m}} medzera. Hlavným veliteľom obidvoch armád bol menovaný generál [[Harold Alexander]]. V operácii boli nasadené ako vzdušné, tak i námorné jednotky. VzdušnýVzdušné výsadokvýsadky začalzačali pristávať na miestach určenia v noci z 9. na 10. júla. Kvôli zlému počasiu sa niektoré nedosiahli k svojim cieľom, ale výsadky prebiehali pomerne hladko. Výsadky narazili len na sporadický odpor. Na pobreží tomu nebolo inak. Britské sily sa bez problémov vylodili v okolí [[Syrakúzy|Syrakúz]] a [[Noto (Sicília)|Nota]], zatiaľ čo americké sily na juhu ostrova v blízkosti miest [[Gela]] a [[LicitaLicata]], po začiatočnom hladkom priebehu, narazili na silný odpor nepriateľa. Hlavným dôvodom začiatočných úspechov bola celková dezinformácia nepriateľa. Ten rozmiestnil svoje najlepšie divízie v západnom výbežku ostrova, kde očakával útok, pretože zo severoafrických prístavov bol na západné pobrežie Sicílie najlepší prístup. Potom, čo sa nepriateľské velenie dozvedelo o vylodení Spojencov na juhu a východe Sicílie, urýchlene začalo presúvať svoje najlepšie jednotky na miesta bojov. Najmobilnejšie jednotky [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]] začali veľmi skoro po vylodení napádať stále ešte nedostatočne rozvinutú 1. americkú divíziu a hrozilo, že ju zmetúzatlačia späť do mora. Vďaka trvalej pomoci vzdušných výsadkových jednotiek a lodných diel boli však Nemci zastavení. 7. americká i britská 8. armáda rýchlo nakoniec získali predmostie Sicílie a pripravili sa na chystaný vpád do vnútrozemia SicíliaSicílie.

=== Priebeh ťaženia ===

[[Súbor:SC180455t.jpg|thumb|right|Posádka kontroluje tank [[M4 Sherman|Sherman]] po pristátí na Sicílii [[10. júl]] [[1943]]]]

Hlavným cieľom Spojencov bolo dobytie prístavu [[Messina]], ktorý bol v severovýchodnom cípe ostrova priamo oproti talianskej pevnine. Prístav bol hlavnou tepnou zásobovania vojsk osi na ostrove a v prípade jeho obsadenia, by Spojenci znemožnili ich ústup z ostrova. Mesto bolo rovnako i dôležitým odrazovým mostíkom pre útok na Apeninský polostrov, keďže od pevniny ho oddeľuje iba úzky prieliv. To si však veľmi dobre uvedomovaluvedomovali i Nemci a tak svoje najlepšie jednotky vrhli proti [[Bernard Montgomery|Montgomeryho]] postupu na východe, pretože bol k Mesine najbližšie. Montgomeryho 8. armáde bránil v rýchlom postupe hlavne ťažší terén. Celý severovýchodný výbežok Sicílie je totiž krytý masívom sopky [[Etna|Etny]] a postup okolo nej je možný len cez jej bočné hrebene a svahy obrátené k moru. Potom, čo 8. britská armáda bez problémov obsadila prístav Syrakúzyv Syrakúzach, ktorý bol nesmierne dôležitý pre spojenecké zásobovanie, zahájila postup cez pobrežie smerom na [[Catania|Cataniu]]. Odpor nepriateľa sa zosilňoval s každým ďalším dosiahnutým kilometrom postupu, a tak bola 8. armáda nakoniec zastavená na catanskejkatanskej planine naproti Etne. Jej vyhliadky na prienik nepriateľskou obranou v blízkej dobe neboli veľké. Montgomerymu nezostávalo nič iné, ako pokúsiť sa obísť Etnu zo západu. Medzitým americká 7. armáda z juhu rýchlo postupovala do stredu ostrova. Ľavé krídlo 7. armády po 12 dňoch sicílskeho ťaženia obsadilo mesto [[Palermo]]. Úspech Spojencov bol obrovský, po dvoch týždňoch ťaženia bolobola vyčistená od nepriateľských vojsk takmer celá Sicília,. Nemcom a Talianom však stále zostával prístav Messina. Bojová morálka talianskych a nemeckých vojsk však bola udalosťami z posledných týždňov silne podlomená, čo umožnilo Pattonovi rýchly postup na západ a pomoc britskej 8. armáde. ObidvomaObidvom vojnovými zoskupeniam sa Spojencov všakale stála v ceste sopka. Tam umiestnili Nemci svoje najlepšie pozemné i [[tank]]ové jednotky. Tu sa rýchly postup spojeneckých vojsk veľmi spomalil. Spojenci museli likvidovať každé postavenie nepriateľa. Vo chvíli, keď Nemci poznali, že držanie týchto pozícií už nemá zmysel, urýchlene zahájili evakuáciu svojich vojsk. 17. augusta prenikla do Messiny americká 3. divízia a hneď potom dorazili i niektoré jednotky britskej 8. armády. Ešte toho dňa boli zničené posledné zvyšky nepriateľských vojsk.

[[Súbor:Sicily_Husky_WWII_Dead_Pilot_1943Sicily Husky WWII Dead Pilot 1943.jpg|thumb|right|Vojaci USA sa pozerajú na havarované nemecké lietadlo, Gela, Sicília, 12. júl 1943. ]]